Samozvaný kódex odborára Kollára.

História ľudstva pozná mnohé pokusy stanoviť hodnotu ľudského života vyjadrením v materiálnych statkoch. Avšak takú nízku hodnotu akú mu prisúdili lekárski odborári na čele s MUDr. Kollárom má naozaj po prvýkrát.
Bizarnosťou degradácie ľudského života na úroveň hodnoty mesačného úsilia pre fyzické prežitie je fakt, že sa tento lekár pasoval do úlohy tvorcu etického kódexu, ktorý majú dodržiavať.... tí druhí. Len nie on sám.

Základnou podmienkou prežitia ľudstva bolo poznanie, že bez pravidiel, ktoré vo svojom výsledku ochránia ľudský život, bude šanca na prežitie nižšia. Ani veky a ani moderná doba na tomto fakte nič nezmenili, ba podstatu tejto myšlienky ešte zvýšili.

Preto si mnohé spoločenské skupiny vo svojom vývoji stanovovali svetské či duchovné pravidlá, ktoré im fakticky či len v duchovnej vízii pomáhali naozaj ľahšie prežiť.
Pravidlá, ktoré si v histórii väčšie či menšie skupiny ľudí tvorili, veľa hovorili o ich spôsobe života, zmýšľania a rebríčku hodnôt, ktoré konkrétne spoločenstvo v rámci svojej doby práve uznávalo. Hovorili a hovoria veľa o múdrosti ich tvorcov, ale aj o snahách do spoločenských pravidiel prepašovať záujmy úzkej skupiny ľudí či jednotlivcov.

Jednotlivci či spoločenstvá však postupne prichádzali aj na to, že nestačí len stanoviť pravidlá nech sú už hocijaké,- hocijaké ľudské či šľachetné, ale je nanajvýš potrebné stanoviť aj spôsob ich vymáhania, čo sa stalo na veky vekov väčším problémom ako pravidlá ustanoviť vôbec.

Etický kódex MUDr. Kollára a jeho spoluodborárov pokladám za zaujímavý. Nie obsahom, ale výpovednou hodnotou o občanovi, ktorý bol okamih určite najmocnejším mužom slovenského zdravotníctva.

Po veľkých vyhláseniach odborárov a urputnej snahe zastaviť reformy v zdravotníctve som čakal niečo veľkolepé a účinné. Namiesto toho sa verejnosť dočkala len stereotypných, ošúchných deklarácií, ktoré mali byť zároveň aj riešeniami.
Všetky ustanovenia vo vzťahu lekár - pacient sú totiž už dávno platné... ale nefunkčné, keďže ich lekári nepoznajú, odmietajú rešpektovať a nemajú vytvorené schémy ktoré by ich automaticky nútili používať ich v praxi.
Nájdete ich v Charte práv pacientov, Európskej charte práv a súčasných platných zákonoch o zdravotnej starostlivosti. Napr. v zákone 576/2004.

Na margo vzťahu lekár-pacient treba povedať, že lekári si počas komunizmu vytvorili svoje vlastné takmer feudálne zvyklosti, ktoré vyhovovali predovšetkým im a doteraz ich pokladajú za platné. Žiaľbohu dnešný pacient nachádza stále len málo odvahy ich narúšať, čo je na jeho škodu.
Súčasný lekár intenzívne cíti, že nové pravidlá ktoré vyvstávajú z celkom prirodzených potrieb pacientov a aj ich prirodzeného postavenia je používať v praxi náročné a vyžaduje vnútornú angažovanosť na psychickom pohodlí pacienta. A na to väčšina slovenských lekárov, ktorí vyštudovali a študujú pod vedením profesorov s pochybnou komunistickou minulosťou nemá.

Mimochodom iba raz v živote som sa stretol s tým, že sa mi lekár predstavil a podal ruku. A o tom aby chápal, prečo je treba s pacientom komunikovať individuálnym spôsobom a podľa istých celkom prirodzených potrieb ani nechyrovať.
Slovenskí lekári nielenže vôbec nepoznajú znenia zákonov, chárt a rôznych kódexov, ale nechápu ani ich podstatu a príčiny prečo vznikli.
Ťažko totiž možno žiadať od lekára aby rešpektoval ľudskú dôstojnosť, ak nemá ani potuchy čo si pod tým pacient predstavuje, alebo čo v základoch ľudská dôstojnosť vôbec je.
Ešte horší prípad je, ak lekár s pacientom komunikovať odmieta, čo som mal tú česť spoznať a to niekoľkokrát. Nuž potom načo kódexy, pravidlá a zákony však...

V etickom kódexe MUDr. Kollára a spoluodborárov sa spomína aj tzv. „Etická komisia“. Vytvorenie takejto komisie je v pôsobnosti zriaďovateľa nemocnice a existuje v každej nemocnici.
Čo má riešiť takáto komisia je zrejmé už z jej názvu. Avšak jej prínos ako strážcu čistoty lekárskeho povolania práve po stránke etickej je nulový, ak nie negatívny, keďže svojou existenciou a nečinnosťou vlastne legitimizuje súčasnú nemorálnu prax zdravotníkov voči pacientom. Mohol by som o tomto tvrdení napísať stovky príkladov.
Podotýkam, že mi nejde o občasné a individuálne porušenie elementárnej etiky voči pacientovi, čo sa môže stať aj v tej najvyhlásenejšej nemocnici, ale o systematickú pravidelne sa opakujúcu skutočnosť.

V kódexe sa však objavili aj takéto rozpačité ustanovenia:

3.4 Lekár vystupuje pri presadzovaní spoločných cieľov a spravodlivých požiadaviek lekárov súdržne tak, aby neohrozil svojim konaním svojich kolegov – lekárov uvedomujúc si vzájomnú spätosť a zodpovednosť za výsledok.
3.5 Lekár sa nedá ovplyvniť pri svojom rozhodovaní o presadzovaní spoločných cieľov a požiadaviek lekárov ponúkaným vyšším platom, parciálnymi výhodami ani hrozbou sily či zneužitia moci na škodu svojich ostatných kolegov - lekárov.
3.6 Lekár bude zastávať a presadzovať aj spravodlivé požiadavky ostatných zdravotníckych pracovníkov.

Tieto ustanovenia kódexu by boli v poriadku, pokiaľ by sami tvorcovia svojimi ultimatívnymi požiadavkami neohrozovali zdravie a životy pacientov. Preto ich podozrievam, že práve týmito ustanoveniami chcú manipulovať a donucovať svojich váhavejších kolegov k podpore podobných nemorálnych protestov, aký sme tu pod vedením MUDr. Kollára mali. Aké sú totiž „spravodlivé požiadavky“ sme už teda spoznali.
Mimochodom, mnohí lekári boli pod tlakom svojich kolegov donútení zúčastniť sa ho aj vtedy, ak s ním nesúhlasili.

Dovolím si však citovať ešte raz:
Lekár vystupuje pri presadzovaní spoločných cieľov a spravodlivých požiadaviek lekárov súdržne tak, aby neohrozil svojim konaním svojich kolegov – lekárov uvedomujúc si vzájomnú spätosť a zodpovednosť za výsledok.

Neznie to tak trochu ako mafiánsky sľub?

Zlatým klincom odborárskeho kódexu je však toto vyhlásenie:

4.5. Lekár je povinný dodržiavať Hippokratovú prísahu.

Počas štrajku lekárov ktorého dôsledkom bolo ohrozovanie života a zdravia pacientov, čo v princípe stále pretrváva, som sa zúčastňoval mnohých internetových diskusií na túto tému. Výzvu na dodržiavanie Hippokratovej prísahy pokladám za zlatý klinec preto, lebo lekári ju v diskusii odmietali ako niečo čo nesúvisí s ich povolaním, nie je pre nich záväzná a preto sa pacient nemá právo na ňu odvolávať.
Hippokratovú prísahu preloženú do moderného jazyka nájdete tu. 
Je preto naozaj zaujímavé že MUDr. Kollár, ktorý ju pošliapal, zrazu chce aby bola rešpektovaná. A to zrazu prečo MUDr. Kollár?

Prečo som nazval tento kódex samozvaným?

-Samozvaným preto, lebo jeho tvorca ho porušil skôr ako vznikol v jeho interpretácií.
-Samozvaným preto, lebo pravidlá vzťahu lekár pacient sú už dávno stanovené a platné. Tento je len   takpovediac ďalší na rozšírenie inflácie kódexov.
-Samozvaným preto, lebo je takmer nevymáhateľný čo robi z neho iba frašku.
-Samozvaným preto, lebo mal zakryť neschopnosť jeho tvorcu čo len o kúsok zlepšiť pomery v zdravotníctve
-Samozvaným preto, lebo jeho tvorca svojim protestom zhoršil kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti, čo spochybňuje jeho úprimnosť spôsobiť opak.

Čo na záver?

Možno nám ani netreba veľa slov v etických kódexoch, stačilo by len trochu ľudskosti, empatie a zdravého rozumu. Ale to by sme chceli od lekárskych odborárov asi príliš veľa.

 


 

Pridať komentár

Feedback