Prečo zrušenie poplatkov v zdravotníctve nevyvolalo znepokojenie verejnosti?!

Zrušenie poplatkov v nemocniciach či u lekára uvítala značná časť občanov. Niektorí sa potešili ušetreným dvadsať či päťdesiatkorunáčkam, niektorým...

Zrušenie poplatkov v nemocniciach či u lekára uvítala značná časť občanov. Niektorí sa potešili ušetreným dvadsať či päťdesiatkorunáčkam, niektorým sa uľavilo, keďže za zrušením symbolov reformy zdravotníctva cítili zmiernenie či úplné zrušenie reformy na stav opätovne socialistického zdravotníctva, po ktorom občasne túžia obe strany, lekári aj pacienti, či dokonca aj samotný súčasný minister.

Vo svojom okolí som viackrát zaregistroval akési nostalgické spomínanie na socialistické zdravotníctvo a jeho výhody a porovnávanie ho s tým súčasným "zajacovským, či pozajacovským."

Porovnávanie malo však nesmierne nedostatky a bolo zúžené len na tie mizerné dvadsaťkorunáčky, lieky zadarmo, a dostatok toaletného papiera v nemocniciach, či príborov ktoré sa dali z nemocníc ľahko ukradnúť. Z takéhoto porovnania bolo teda zrejmé, že užívatelia zdravotníckych služieb ich porovnávajú kritériami, ktoré sú nepodstatné a ktoré v konečnom dôsledku vôbec nehodnotia kvalitu služieb.

Pacienti či potencionálni užívatelia vo svojich hodnoteniach vychádzali z mylných predpokladov, že kvalitné zdravotnícke služby boli za socializmu a aj teraz poskytované v zmysle lege artis, t. j. podľa najnovších vedeckých poznatkov. Konečné hodnotenie povrchného pozorovateľa bolo teda negatívne, keďže sa domnieval, že v súčasnosti dostal v zdravotníckej službe to čo aj za socializmu len s tým rozdielom, že teraz musel za to aj zaplatiť. Preto bolo celkom automatické, že povrchný pozorovateľ nevidel na poplatkoch nič zmysluplné a na reforme zväčša tiež nie.

Chcel by som len poznamenať, že sa to prekvapujúco týka aj mnohých ľudí, ktorí sa pokladajú za vzdelaných, nielen istej časti apriori ľavicového zmýšľania, žiaľ, ani tí "vzdelaní" sa nikdy nepokúšali poznať zdravotníctvo hlbšie, aj keď sa to mne osobne zdá nezodpovedné.

Preto príčiny uspokojenia verejnosti zo zrušenia poplatkov vychádzajú zo stavu nevedomosti a neinformovanosti príliš veľkého množstva občanov, čo sa v konečnom dôsledku prejavuje aj popularitou tých politikov, ktorí tento z ich pohľadu nenormálny stav "napravili", či "napravujú".

I keď sa mi javí porovnávanie toho minulého a súčasného zdravotníctva tak trochu opakovaním samozrejmého, myslím že na tomto mieste je potrebné isté porovnania predsa len zobraziť.

. Základným a zásadným rozdielom medzi tým minulým a súčasným zdravotníctvom je predovšetkým v jeho slobodnosti, čo opäť žiaľ väčšina občanov nepokladá za dôležité, ba v dimenziách takéhoto porovnávania vôbec nevie uvažovať. (o súčasnom ministrovi zdravotníctva ani nehovorím) O slobodnosti a jeho jednoznačných prínosoch pre pacienta, ale aj dobrého lekára, by som musel na tomto mieste napísať veľmi rozsiahly a dlhý článok, aby som vymenoval všetky jeho výhody. Musím však podotknúť a zdôrazniť, že základnou podmienkou k vybudovaniu humánneho a vyspelého zdravotníctva je práve jeho slobodnosť.

Som presvedčený, že možnosť sa rozhodnúť v alternatívach liečby môže po porade s dobrým lekárom dávať oveľa väčšie možnosti vybrať idividuálne tú správnu liečbu, ako za čias komunizmu, kedy lekári skôr s pacientom nediskutovali a považovali ho za hlupáka, ktorý sa nemôže správne rozhodnúť. A ak slobodnosť môže zvýšiť šance na uzdravenie, je jednoznačne jedným z najdôležitejších priorít moderného zdravotníctva.

K slobodnosti v zdravotníctve samozrejme patria aj na pohľad prozaickejšie veci ako len dôležitosť rozhodnutia o svojej liečbe. A to je aj možnosť istým spôsobom nebyť vytrhnutý zo sociálneho prostredia a to aj neobmedzeným kontaktom s blízkymi ľuďmi, a nie mať pocit väzňa, ktorým sa pacient stal len z titulu svojho zdravotného stavu, kedy obmedzením slobody pohybu z vôle socialistického personálu získava pocit spoločnosťou odvrhnutého človeka. Mám tým na mysli socialistické obmedzovanie návštev na dve za týždeň po 2 hodiny.

Treba poznamenať, že zvyšky takéhoto chovania a chápania postavenia pacienta pretrvávajú dodnes, ale situácia sa zlepšuje.

Pozitívne plody slobodnosti sa samozrejme môžu prejaviť aj ináč, ako v právnom či psychologickom rozmere, a tou je dostupnosť zdravotníckych služieb. Oponenti budú isto tvrdiť že za socializmu bola dostupnosť zdravotníckych služieb na vynikajúcej úrovni v čom si dovolím oponovať. K tomu treba najskôr dodať, že o dostupnosti zdravotníckych služieb nerozhoduje vzdialenosť najbližšieho lekára k pacientovi, ale spôsob organizácie zdravotníctva, kvalita personálu a vybavenia. Ale vysvetlite to socialisticky zmýšľajúcim občanom.

K tomu zopár príkladov:
V časoch socializmu sme potrebovali k návšteve odborného lekára doporučenie od lekára všeobecného. ( túto sprostosť chce minister v rámci svojich úsporných opatrení, keďže nevie nájsť iné logickejšie, opätovne zaviesť) Ak niekto potreboval pomoc psychiatra, musel najskôr k svojmu obvodnému lekárovi a až potom k psychiatrovi, čo mu vzhľadom k predsudkom a aj možnosti "vyzradenia" prístup komplikovalo. Podobne to bolo v minulosti aj s nemožnosťou si slobodne vybrať svojho lekára, čo si myslím že v dôsledkoch nemusím komentovať.

K dostupnosti patrí aj možnosť, a to pre každého kto to naozaj potrebuje takej liečby a diagnostických postupov, ktoré sú v rámci lege artis, t.j. podľa najnovších vedeckých poznatkov. Avšak, ak boli za socializmu pacienti nad určitú vekovú hranicu vyradení napr. z dialyzačného programu, nemožno hovoriť o dostupnosti zdravotníckych služieb. Bolo by naivné sa domnievať, že v súčasnosti budú moderné diagnostické a liečebné metódy naozaj pre každého, avšak sú pre každého, kto si uvedomuje že zdravotnícke služby nie sú zadarmo a vie sa na to pripraviť. Napr. pripoistením pre vážne choroby či celkom prostým šetrením si na starobu ako na vyššiu spotrebu zdravotníckych služieb realizovaných aj napr. v súkromných zdrav. zariadeniach. Súčasný nedostatok v zdravotníctve bude prehlbovaný aj nedostatkom priamych platieb a následnou vyššou spotrebou liekov či frekvencie návštev lekárov, čo vyčerpá zdroje v takej miere, že ten bežný pacient kvalitnú liečbu nedostane a ak tak, tak za úplatky... ktorých výška bude s nedostatkom v priamej úmere.

V prípade choroby je samozrejme najdôležitejšia správna diagnóza, ale nemenej dôležité sú aj liečivá.
Pred časom mi môj kamarát opísal, ako zomrel jeho otec na celkom inú chorobu ako bol liečený len preto, lebo oddelenie nemalo dostatok liekov na predchádzanie istých komplikácií pri liečbe. Kamarát na radu iného lekára tento liek zohnal a do nemocnice priniesol, avšak už bolo neskoro. Na otázku prečo mu tento liek lekári na oddelení nepredpísali skôr, dostal odpoveď: " My vám ho nemôžeme predpísať, lebo mi ho máme mať, ale nemáme ho"

Môžem pridať aj ja istú skúsenosť. Môj syn užíval liek ktorý sa na Slovensku prestal distribuovať a nahradil ho iný, avšak nebol vo svojich výsledkoch taký dobrý. Konkrétny liek sme nakoniec kúpili v Česku.

Otázka znie, kedy by sme si mohli za peniaze kúpiť liek ktorý nebol u nás v distribúcií v inej krajine? Za socializmu asi ťažko, preto slobodnosť nabrala značne na význame.

Výsledkom uvedeného je fakt, že niektorí menej znalí pacienti sa možno k životne dôležitým liekom vďaka "sociálnemu a bezplatnému zdravotníctvu" nikdy nedostanú, a to len vďaka politikom ktorí sľubujú, že urobia z vody cocacolu, ako to pred časom povedal istý súdruh o svojom dvornom reklamnom mágovi, ktorý ho asi takým trikom aj naučil.

Čo z uvedeného plynie:
Zodpovední politici by mali verejnosti trpezlivo a dôsledne vysvetľovať, prečo poplatky a čo to okrem priamych platieb bude pre pacienta znamenať.
Rušenie nadbytočných lôžok, neproduktívnych zdravotníckych zariadení a pod. treba vysvetľovať v dôsledku ako pozitívum a nie naopak a opäť, čo to bude pre pacienta znamenať.
Samozrejme, je potrebné pripraviť aj nástroje na zmiernenie finančných dopadov pre pacienta napr. pripoistením a pod.

Na záver:
Je ešte mnoho, čo sa k tejto téme dá povedať, avšak treba si uvedomiť, že tzv. "socialistické reformovanie súčasného stavu zdravotníctva " je na škodu širokej verejnosti a predovšetkým na škodu tých čo " počujú na tzv. sociálny štát", keďže ich pohľad na súčasné zdravotníctvo je najpovrchnejší.
A ak sa domnievate, že vyhlásenia lekárov sú pravdivé v tom, že vedia zabezpečiť kvalitnú zdravotnícku starostlivosť a to v zmysle lege artis pri dnešnom a väčšom nedostatku pre všetkých pacientov, tak ste naivní.

Pridať komentár

Feedback