O stratených miliardách, „odvahe“ a zodpovednosti.

Bratislavské letisko dosiahlo za r. 2007 zisk pred zdanením 26 miliónov korún. Toľko stručná správa z médií. Zdá sa, že by sme vlastne mali mať...

Takýto pohľad by bol však veľmi povrchný a hlbšie skúmanie "zisku" bratislavského letiska v širších súvislostiach potvrdzuje len a len neschopnosť štátu podnikať a tiež "odvahu" vlády privatizáciu letiska zastaviť, možno vidieť v inom svetle.

Do úvahy v súvislosti so ziskom letiska treba vziať aj jeho výnosy, ktoré činili 947 miliónov Sk. Zisk letiska pred zdanením je teda v rámci tejto informácie naozaj veľmi malý a činí v pomere k výnosom len cca 2,7%

Avšak skutočný obraz o ziskovosti bratislavského letiska by sme mali vtedy, ak by sme porovnali výnosy a zisky iných letísk, čo by nám dávalo plastickejší obraz o ziskovosti tohto odvetvia. Pre zaujímavosť výnosy pražského letiska boli 2,6 mld Čk a zisk bol 654 mil., čo činí v pomere k výnosom cca 25% teda 9 násobne viac, ako zisk toho bratislavského.
Tvrdenie v zmysle špecifík bratislavského letiska neobstojí, keďže hovoríme o percentuálnych ziskoch, nie nominálnych čo znamená, že nie je dôležité aké je letisko veľké a ani kde stojí.

Treba poznamenať, že aj napriek dobrým hospodárskym výsledkom pražského letiska sa vláda ČR rozhodla ho privatizovať, keďže predpokladá že nepríde o zisky, ale zbaví sa investícií. Ak by sme teda k otázkam zisku postavili otázku v tom zmysle či privatizovať, alebo neprivatizovať bratislavské letisko, samotná nízka ziskovosť a zásadná potreba investícií hovorí, že rozhodne áno.

Na zisk bratislavského letiska sa môžeme samozrejme pozrieť aj pohľadom vyznávača štátneho majetku. Veď žiadna tragédia sa nestala. Síce letisko nemá veľký zisk, ale je v prevádzke, odbavuje pasažierov a tak je to v poriadku. Avšak len dovtedy, ak si uvedomíme skutočnosť, že letisko potrebuje investíciu v minimálnej hodnote 5 miliárd korún, čo situáciu už značne mení.

A tu vyvstáva otázka kde ich vziať. Teda kde ich vziať tak, aby použité miliardy neboli len dotovaním stratového podniku na účet daňových poplatníkov. Ak zohľadníme zisk letiska, tak úver 5 mld. korún je neuveriteľnou, až astronomickou sumou. Samozrejme len dovtedy, ak nepredpokladáme že takáto investícia nesmierne zvýši ziskovosť podniku a bude z čoho ich splácať. Ale ak by sa hociktorá banka rozhodla takýto úver poskytnúť, musí mať isté záruky vratnosti úveru a nielenže podnikateľský zámer musí presvedčiť, ale je potrebné aby si banka mala aj čo vziať, ak by projekt neuspel. Vo svojej podstate, ak bratislavské letisko štátny podnik má základné imanie v hodnote 6 miliárd, respektíve trhová hodnota 66% akcíí letiska ktoré sa mali privatizovať bola 9 miliárd, je samozrejme čo vziať.

Možno by ani nebolo od veci naozaj požičať tých 5 miliárd, a potom letisko v konkurze predať, čím by sa problém financovania a rozvoja letiska vyriešil. Letisko však v rámci svojich možností chce časť z podstatných investícií realizovať s vlastných zdrojov a úverov a zvyšok chce ako investíciu v hodnote 2-2,9 miliardy od štátu. Dôvodom prečo potrebuje letisko štátne peniaze je prostý a dostatočne jasne vypovedá o dôvodoch pre privatizáciu.

Banky zrejme nepredpokladajú schopnosť letiska splatiť dlhy včas či majú vôbec pochybnosť o schopnosti ich splatiť v obvyklej lehote pre takéto úvery. Nuž ale znamená to aj to, že ak aj štát poskytne niekoľko miliárd na rozvoj letiska, tiež ich letisko bude mať problém vrátiť a miliardy zaplatí daňový poplatník, čo sa dá z postoja bánk jednoznačne vyčítať.

V súvislosti s privatizáciou letiska je veľmi potrebné povedať čo by v prípade privatizácie, alebo neprivatizácie získalo a tiež čo stratilo. Preto len stručné porovnanie .

Najskôr výhody.
- zisk v nominálnej hodnote pre štát cca 9 miliárd
- ďalšie investície na prestavbu a modernizáciu letiska 10 miliárd
- 34%-tný podiel štátu na všetkých ziskoch letiska, ktorý sa dá vzhľadom k veľkosti investície predpokladať v podstatne väčšom objeme ako dnes, z čoho má samozrejme prospech aj daňový poplatník.
-Zvýšenie ziskovosti letiska samozrejme znamená aj nepriame vyššie zisky iných odvetví, napr. reštauračných a hotelových služieb a pod., keďže so zväčšením objemu prepravy a aj prepravy osobnej sa táto súvislosť dá predpokladať.

A teraz aké nevýhody:
Nevýhodou by bolo, ak by štát toto letisko vynikajúco a s vysokými ziskmi manažoval, a teraz by manažérsku kontrolu stratil. Avšak doteraz to takto nie je a ak zarátame potrebné investície tak štát vyrobí takpovediac značnú sekeru, čím samozrejme stratíme. Naopak, strata manažérskej kontroly štátu v sprivatizovaných podnikoch ako je všeobecne známe, priniesla takýmto podnikom prosperitu a čuduj sa svete, minoritný podiel v týchto firmách priniesol štátu podstatne vyšší zisk, ako v prípade jeho monopolného vlastníctva. Čo znamená, že strata manažérskej kontroly v štátnych firmách prináša prosperitu všetkým a najviac daňovým poplatníkom a nie naopak.

Môžeme samozrejme argumentovať aj nelogicky tým, že vlastne prídeme o vlastníctvo letiska ako také. Ale vlastníctvo, ktoré je finančným či iným bremenom nie je reálnym a zmysluplným vlastníctvom. Znamená to, že každý realisticky uvažujúci občan či podnikateľ sa takéhoto vlastníctva bude chcieť nutne a logicky zbaviť, či zmeniť jeho formu tak, aby vlastníctvo bremenom nebolo.

Najväčšou zaujímavosťou na privatizácii bratislavského letiska je fakt, že jej zastavením sa dá získať značný politický profit čo je pre mňa úplne nepochopiteľné. Pritom privatizácia minulej vlády ani zďaleka nepripomína tú slotovsko-mečiarovskú, kedy boli podniky politickým kamarátom rozdávané za korunu a následne vykradnuté či predané zo ziskom ďalším osobám.

Tiež je zaujímavé, že občanom sa vôbec nezdá čudné, že od predsedu vlády počujeme len rôzne prázdne prísľuby o spôsoboch rozvoja, len tie činy akosi nevidno, letisko stagnuje. Asi toto pokladá za "odvahu" súčasná vláda a jej voliči. Len si dovolím skromnú poznámku, že odvahe pristane aj zodpovednosť, ináč sa o nej dá hovoriť naozaj ťažko.

V tejto súvislosti vyvstáva aj otázka, čo by bolo potrebné urobiť, aby občan jasnejšie chápal čo je pre štát a nás všetkých v prípadoch štátom vlastnených firiem urobiť, aby sme na tom nestratili. Možno by nebolo od veci, ak by napríklad pri ročnom zúčtovaní dane dostal zamestnanec či daňovník pred jej priznaním dokument od štátu, kde by boli vyčíslené všetky jeho straty, na ktorých by sa každý občan podieľal konkrétnou sumou platbou v hotovosti nad rámec svojich daní:

Napr.:
Investície do bratislavského letiska ..................................1000 sk
Strata železníc.......................................................................500 sk
Platba úverov za ktoré ručil štát...................................... 1 500 sk
Straty v hospodárení štátnych bánk pred privatizáciou 10 000 sk a pod.
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Celkom straty štátu v hospodárení.............................................13 000 sk
(čísla sú len príkladom)

Ideálne by však bolo, aby sme sa mohli sami dobrovoľne rozhodnúť či sme ochotní doplácať na neschopnosť štátu vlastniť, či prinášať zisk. Verím, že potom by tých, ktorí by boli ochotní doplácať v priamych a transparentných sumách tak ako som to naznačil veľmi málo a prestali by tlieskať ekonomickým hlúpostiam na úrovni "odvahy" zastaviť historicky najvýhodnejšiu privatizáciu bratislavského letiska, ktorá sa už pravdepodobne nezopakuje.

Vo svojej podstate aj keď sa to bude zdať niekomu cynické, by mi straty štátu nevadili potiaľ, pokiaľ by si ich financovali voliči tých strán, ktorí dali takejto nezodpovednosti svojim hlasom vo voľbách zelenú. A ak sa preto stanú chudobnejšími, nech je ich chudoba aj ich účtom za ich vlastné rozhodnutia, ktorých preplatenie sa ako obyčajne budú opäť pokúšať presunúť na pleciach tých, čo si svoje rozhodnutia rozmyslia aj v ich dôsledkoch.

Pridať komentár

Feedback