Načo nám je verejnoprávna televízia?!

Tá telenovela o jednej skvelej objektívnej a naozaj verejnoprávnej televízií trvá už hrozne dlho.Človek má pocit, že keď dnes prijímač vypne, tak o...

Tá telenovela o jednej skvelej objektívnej a naozaj verejnoprávnej televízií trvá už hrozne dlho.Človek má pocit, že keď dnes prijímač vypne, tak o rok po zapnutí tam nájde nekonečné riešenie rovnakého problému, len herci a farby budú trocha iné. Pointa zostáva...

Najčudnejšie na celej tej „telenovele“ je, že mnohí nás presviedčajú o tom že je potrebná na to, aby sme mali niečo ako užitočnú, dobrú a objektívnu televíziu a že raz taká naozaj bude, ale nikdy nie je. Veľmi mi to pripomína názory súdruha Valentoviča v zmysle jeho fixnej idei o jednej zdravotnej poisťovni, ktorá,- a len ona bude garantovať kvalitné služby.

Čo ako sa snažím, stále vidím len jeden spôsob liečenia tejto hrozne chronickej choroby STV a to chirurgický rez,- predaj a zbavenie sa pacienta, ktorý sa dá liečiť, ale len štandardnými spôsobmi adekvátnymi trhovému mechanizmu.

Pred zahájením liečby ako všetci vieme je potrebná nejaká diagnostika. Tak sa skúsme zamyslieť a diagnostikovať:

Slovenská televízia je médium, ako je médiom aj tv JOJ, TA3, MARKÍZA. Ale médiom je aj denník Hospodárske noviny, Pravda, SME, TREND, PROFIT a ďalšie a ďalšie vrátane bulváru a rozhlasu. Médium je sprostredkovateľom informácií a je na nás ktoré si vyberieme.

Medzi verejnoprávnymi médiami a tými ostatnými je značný rozdiel. Tie verejnoprávne sú privilegované a musia existovať za každú cenu bez ohľadu koľko to bude stáť a bez ohľadu na to, čo ponúkajú. Na to všetko sa skladáme a to dokonca dvakrát. Koncesionárskymi poplatkami a potom príspevkom zo štátneho rozpočtu a sanovaním nekonečných dlhov.

Ako odôvodnenie počúvame (prepáčte za výraz )nekonečné žvásty o pozdvihnutí kultúry, pôvodnej slovenskej tvorbe, reláciách ktoré sú pre menšinového diváka a ktoré musia byť stratové, keďže sú potrebné a na seba nezarobia ... len škoda, že sú stratové takmer všetky....

„Verejnoprávna televízia odvysiela aj programy, o ktoré komerčné televízie nemajú záujem, keďže by boli stratové a pre nižší počet televíznych divákov“. Tak práve tento argument je okrem iných najčastejšie používaným argumentom zástancov „štátnoverejnoprávnej“ televízie. Tento argument však kríva na obe nohy, ak sa nad ním hlbšie zamyslíme:

Pred časom sa mi jeden obchodník posťažoval že predáva mnohé potraviny, napríklad rýchlokaziace, alebo napr. chlieb či pečivo na ktorých nezarobí nič, ba naopak, dotuje ich keďže mnohokrát mu na pultoch zostanú a zákazníci o ne už záujem nejavia, alebo sú po záručnej dobe. Nezostáva mu však nič iné, len tovary tak či tak predávať, keďže keby ich nemal, nepredá ani tie, ktoré mu vyrábajú zisk.
Prečo by sme si mali teda myslieť, že ak by neexistovala verejnoprávna STV, tak by ostatné komerčné televízie neponúkali televízne programy( „tovary“), ktoré by neprinášali bezprostredný zisk? I keď by bezprostredný zisk neprinášali je viac ako pravdepodobné, že by ich istým spôsobom sprostredkovali a skôr či neskôr by sa na obrazovkách komerčných televízií takéto programy objavili, pokiaľ by po nich existoval dopyt.

Ale ak vlády potrebujú podporovať takpovediac verejnoprávne médiá, prečo len STV a SRO? Prečo vlády nepokladajú za potrebné mať aj verejnoprávny printový denník, týždenník či mesačník? Veď aj tam by predsa mohli byť zverejňované články ktoré sú menej bulvárne a pre menší okruh čitateľov!?
Pravdou však je, že takéto printové médiá nebulvárneho charakteru so zaujímavými článkami z rôznych oblastí ekonomikou počnúc a etikou končiac tu máme s úrovňou, ktorú by sme mohli smelo nazvať všeobecno vzdelávacou, a aj bez štátnych dotácií sa uživia. A uživia sa preto, lebo je tu pre ne trh a tak isto by sa uživili a veľmi dobre aj komerčné televízie s ponukou plnohodnotných programov pre menšinového diváka.
Nuž ale ten dosah televízie je pre politikov neodolateľným pokušením.

Rozdiel oproti „verejnoprávnosti“je aj v tom, že za kvalitný časopis vydávame finančné prostriedky s aktivitou a dobrovoľne, kdežto poplatky verejnoprávnym médiám musíme dať i vtedy a proti našej vôli, ak ich programy neužívame čo opäť nastoľuje otázku, načo verejnoprávnu STV?!

V súvislosti s verejnoprávnou televíziou si treba povedať aj to, že je žiarivým príkladom neschopnosti štátu podnikať. A takto to bude vyzerať so všetkými štátnymi firmami, televíziou počnúc a štátnou zdravotnou pisťovňou končiac.

Na tému verejnoprávnosti médii by sa dalo ešte veľa popísať.Verejnoprávnosť médií by sa dala obhajovať aj argumentom, že aj v iných demokratických krajinách existujú, čo je síce pravda, ale tvárou tvár slovenskej verejnoprávnej realite je to slabý argument.

Ako je všeobecne známe, p. Hreha hneď ako ukončil školu, stal sa vedúcim autoservisu. Zrejme tú verenoprávnu televíziu riadi na tej istej riadicej úrovni ako aj ten autoservis. Treba však pripomenúť, že bol socialistický a len preto asi neskrachoval.

Pridať komentár

Feedback