Kto je tu nenažratý!?

Slová premiéra Róberta Fica o nenažratosti SPP už prekročili nielen hranice slušnosti a elementárne dobré mravy, ale naplnili plnou mierou aj...

Slová premiéra Róberta Fica o nenažratosti SPP už prekročili nielen hranice slušnosti a elementárne dobré mravy, ale naplnili plnou mierou aj skutočnosť, ktorú by som nazval cieleným poškodzovaním dobrého mena firmy, a to opakovane a so zlým úmyslom.

Dôvody premiérových nechutných a primitívnych útokov na SPP a na všetko čo prosperuje a nemôže byť SMER-om ovládané a rozkrádané podobne ako sme zažili za Mečiara sú všeobecne známe. Poškodzovať opozičné rozhodnutia o privatizácií, spochybňovať trhový mechanizmus a tým zakrývať svoju úplnú neschopnosť prijímať pre ekonomiku pozitívne, ale pre jeho voličov nepopulárne opatrenia.

V chrapúnskych útokoch na SPP sa odzrkaľuje túžba Róberta Fica byť milovaným, obdivovaným a mocným mužom, ktorý dokáže udržať ceny plynu na nízkej úrovni a tak ušetriť svojim obdivovateľom a voličom nemalé finančné prostriedky, ktoré predstavujú zvýšenie cien plynu. SPP je preto tŕňom v očiach a samozrejme každý, kto nechce konať v súlade s jeho boľševicko mocenskými maniermi.

Zvýšenie ceny plynu a ďalších produktov s ním súvisiacich však môže odhaliť, že Róbert Fico nemôže ekonomike rozkázať, čo by znamenalo, že časť jeho voličskej základne môže pochopiť, že nie je spasiteľom a ani ochrancom chudobných. A preto nechutná hra na úkor zahraničného investora ktorého svojimi rečami premiér Slovenska bezohľadne uráža, je len hrou na bojovníka ktorý síce chcel, ale zlí investori, opozícia, novinári, občania Šútova, Pezinka, mimovládne organizácie, nenažratí kapitalisti, obchodné reťazce a obchodníci mu v tom bránili.

Spôsob aký si Róbert Fico vybral na zakrývanie svojej ekonomickej neschopnosti odkrýva celé spektrum jeho negatívnych ľudských vlastností, ktoré ako prostriedok k jeho mocenským túžbam bude mať pre Slovensko katastrofálne následky a vo svojej podstate už aj má.

Postoj aký zaujal k SPP je samozrejme rovnaký ako postoj k obchodníkom, ktorí by mohli zvýšiť ceny, a preto ich chce a to všetky, regulovať. Opäť je potrebné poznamenať, že v jeho konaní je strach z riešení, ktoré sú pre ekonomiku pozitívne, ale bez okamžitého efektu ako napr. Vianočné dôchodky a tiež z riešní nepopulárnych.
Róbert Fico samozrejme veľmi dobre vie, kto za úspechom Slovenska stojí a vie i to, že plný stôl ktorý tu zanechala opozícia môže byť onedlho prázdny, a preto z prázdneho stola potom obviní kdekoho...

Takéto konanie jednoznačne o tomto aktérovi hovorí, že má strach zo zodpovednosti a aj sa jej vyhýba, prezentuje svoju ekonomickú negramotnosť a nezodpovednosť ako odvahu a bojovnosť.

Apropo SPP a jeho privatizácia.

K úplnému pochopeniu rozsahu chrapúnstva a bezočivosti Róberta Fica je potrebné dodať niečo k histórii SPP a k jeho ziskom.

Čistý zisk pred privatizáciou SPP, kedy bol tento podnik v 100%-tnom vlastníctve štátu činil v r. 2001- 4,6mld. sk
V r. 2002, (rok privatzácie) 8,7 mld.sk
Avšak už v roku 2003 keď získal súkromný vlastník manažérsku kontrolu nad SPP, vzrástol jeho čistý zisk na 20,5 mld sk a v r. 2004 na 21,6 mld.
„To sa nestalo pre nenásytnosť plynárenského monopolu, pretože ak aj ceny plynu stúpali, tak pre odstránenie krížových dotácií (za peniaze z tranzitu SPP predával domácnostiam a podnikom plyn za menej, než boli jeho náklady) a rastúce ceny plynu na svetových trhoch. Vysvetlenie rapídneho nárastu ziskovosti SPP je úplne iné – v skutočnosti sa tu privatizáciou tunelovanie dramaticky obmedzilo.“
Zdroj „.týždeň“- Róbert Žitňanský.

Pre zaujímavosť, zisk SPP činil v r. 2006 24 mld, z toho „štát zarobil 5 miliárd na dani z prijímu a ďalších 12 miliárd ako väčšinový vlastník. SPP sa tak stal najväčším donorom štátneho rozpočtu“ a dovolím si osobne dodať že predovšetkým vďaka privatizácii!!
Zdroj HN 30.5.2007
Z výročnej tlačovej správy SPP je zrejmé, že štát opäť príde k slušnému zisku, keďže tento bol za r. 2007 po zdanení 16,8 mld, z čoho dostane viac ako polovicu plus DPH.

Ale skúsme si položiť otázku na ktorú by nám mal odpovedať sám ochranca chudobných a kapitálobijca, koľko by bola cena plynu pre domácnosť vtedy, ak by SPP zostalo štátnym podnikom. Odpoveď je jednoduchá a keďže krížové dotácie v rámci EU nie sú povolené, približne rovnaká ako dnes! Netreba opomenúť že marža SPP na kubík plynu je približne len 17 hal, čo ovplyvňuje jeho konečnú cenu len minimálne.
Avšak miliardy, ktoré teraz putujú do štátnej pokladnice by putovali do vrecák spriaznených firiem napojených na politikov, ktorí by boli práve pri moci. Duckého zmenky sú toho jasným dôkazom! Štát by mal zo zisku SPP len omrvinky, a preto má privatizácia SPP na slovenskú ekonomiku blahodárny vplyv a bola unikátna a transparentná, na rozdiel od Mečiarovsko-Slotovskej rozkrádačky a Ficovho bezbrehého klientelizmu!

Tiež manažérska kontrola menšinovým súkromným vlastníkom nesmierne prospieva štátnej pokladnici, čoho jasným dôkazom je porovnanie zisku štátu v SPP pred privatizáciou a po privatizácii. Okrem iného poskytnutím manažérskej kontroly minoritnému vlastníkovi sa 49 % akcii SPP podarilo predať za podstatne vyššiu cenu a zabránilo tunelovaniu SPP.

Spôsobom použitia prostriedkov z privatizácie bol taktiež veľmi rozumný, keďže tieto prostriedky boli použité na vykrytie schodku soc. poisťovne, čo umožnilo zaviesť 2. pilier dôchodkového zabezpečenia, čo mnohí ocenia až o 30 rokov.
Podotýkam k takýmto vysoko pozitívnym ekonomickým opatreniam ako bola privatizácia SPP či zavedenie 2. piliera sa súčasná vláda nikdy neodváži. Treba pripomenúť že tu predsa neprišla pre to, aby niečo riešila...

Ako sa správa súčasná vláda k zisku SPP ilustroval aj denník Pravda v článku: „ Smer spravil z ľudí v SPP milionárov“ (20. mája 2008)
„Tridsaťsedem nominantov vo vrcholových orgánoch si rozdelilo 57 mil. korún. Prémie by však neprešli, ak by koncom apríla na stretnutí vlastníkov nesúhlasil aj štát“.
Nuž p. Fico s Jahnátkom akosi zabudli na tých päť ľudí ktorí sa tiesnia v jednej miestnosti preto, lebo nemajú na kúrenie....

Vráťme sa teda zas k tej „nenažratosti“ ako bezočivo vykríka premiér Fico. Z uvedeného je však zrejmé, že najviac nenažratý je štát a nie minoritný vlastník. Zlodej jednoducho kričí chyťte zlodeja.
Premiér Fico má po privatizácii SPP k dispozícii miliardy korún na to, aby zmiernil podporou sociálne slabším vysoké ceny plynu. Jeho bezočivosť je o to väčšia, že chce tieto peniaze premieňať len na efektné marketingové dávky, ktoré akože rozdáva s číročistej filantropie ON, a samozrejme aby to bolo na cudzí účet. Ak by znížil DPH na plyn z 19, na cca 5 percent, tak tento rok by sa cena plynu pre domácnosti zvýšila minimálne, alebo vôbec. Ale kto by si to o rok pamätal, že to urobila Ficova vláda však. Alebo systémovo DPH spolu so ziskom premenil na podporu vybraným skupinám nízkoprijímových domácností..

Udržovanie nízkych, nezvýšených cien plynu nie je žiadnym sociálnym opatrením, ale pomoc bohatým na vykurovanie rozmerných víl, bazénov a pod. Nuž a tí ho nemôžu chváliť za skutočne systémovú sociálnu politiku, ktorej aj tak nie je schopný, a ktorá by im vyháňala státisíce z vrecák.

Mimochodom, ak sa zdajú premiérovi ceny plynu v nepomere k ekonomickým možnostiam časti obyvateľov, má možnosť navštíviť súdruhov v Rusku a donútiť ich znížiť ceny suroviny pre SPP. Kopanie do SPP je kopanie do nesprávneho nepriateľa.

Bezočivé a hrubé napádanie SPP má však aj iný rozmer ako čisto ekonomicko obchodný.
Ak by aj privatizačná zmluva bola akokoľvek nevýhodná, silný a čestný partner ju nikdy nebude spochybňovať, alebo napádať či dokonca nadobúdateľa bezprecedentne urážať ak ju uzavrel slobodne. Zrelý národ by v každom prípade takéto konanie a správanie ostro odsúdil. Ak naopak takéto konanie imponuje väčšine národa, vystavuje sa tento do budúcnosti riziku nerešpektovania zmlúv od iných národov, a to oprávnene a s určite s neskrývaným pohŕdaním...
Preto si myslím, že elity národa ak tu nejaké máme, médiá a všetci slušní ľudia so štipkou zdravého rozumu by mali takéto konanie Róberta Fica jasne a jednoznačne odsúdiť!

Spôsob akým sa Róbert Fico snaží udržať vysokú voličskú podporu je vyloženým zlodejstvom. Hrozby vyvlastnenia, to znamená ukradnutia majetku iným, sústavným urážaním každého kto mu stojí v ceste pri napĺňaní túžby byť neobmedzeným vládcom je spôsob vlastný len zlodejom, cynikom a príživníkom.

Pridať komentár

Feedback