Hippokratova prísaha nie je iba prežitok

Aj keď sa vďaka socialistickému zdravotníckemu zvykovému právu stala len nejakou archaickou ozdobou lekárskeho stavu, je stále aktuálna, len ju treba...

Aj keď sa vďaka socialistickému zdravotníckemu zvykovému právu stala len nejakou archaickou ozdobou lekárskeho stavu, je stále aktuálna, len ju treba troška oprášiť.

Hippokratova prísaha je už vo svojej právnej podstate čiastočne prerozprávaná do zákonov súvisiacou so zdravotnou starostlivosťou nielen vo svete, ale aj u nás. Stále je však symbolom. Symbolom výnimočnosti lekárskeho povolania, alebo radšej poslania, ak ho lekári chcú tak chápať.

Zásadným problémom v jej chápaní je jazyk, akým sa po stáročia interpretovala. Zdá sa, že dnes sa už na nič nehodí a prekáža... hlavne lekárom, aj keď mne sa zdá že, práve ona by ich mohla ochrániť vtedy, ak majú pocity váhania či slabosti v časoch, kedy sú pod nátlakom, či na vážkach vo svojom rozhodovaní.

Avšak skôr, ako si dovolím Hippokratovu prísahu interpretovať, ponúknem vám tento krátky príbeh, ktorý mi v ťažkej situácií vyrozprával môj priateľ, ktorý je lekár.

- Tak si predstav, včera popoludní mi sem prišla takmer sedemdesiatročná pacientka s asi tridsiatimi chorobami dovedna. Poslala mi ju jej všeobecná lekárka, ktorá dlhodobo zanedbávala jej liečbu. Najskôr som hodinu študoval zdravotný záznam, ktorý bol v hroznom stave, aby som vôbec zistil, čo jej je, a ako bola doposiaľ liečená. Čaká ma s ňou ešte veľa práce, ale veľa vecí bolo zbytočne zanedbaných. Ak by som ju mal vyliečiť tak, aby bola jej kvalita života na prijateľnej úrovni, tak by liečba stála možno aj tristotisíckorún. A to ti poviem, že neviem kde by ich oddelenie vzalo.
- Povedal si to dotyčnej lekárke?-
- Áno povedal. A vieš čo mi povedala ona?
- Čo?- spýtal som sa so záujmom, na čo on znechutene odpovedal:
- Že preto ma nemá nikto rád, lebo stále niekoho kritizujem.
- A pacientka dostane adekvátnu liečbu v zmysle "lege artis"?
- Nepýtaj sa prosím ťa sprostosti.... odpovedal už viditeľne namrzene a pokračoval...dostane takú liečbu, na akú máme.
- Aha - znechutene som povedal.

Ako by ste sa zachovali v tomto prípade vy? Lekár predsa vedel, akú liečbu má začať. Otázkou je, či majitelia nemocnice dovolia tak "bohapusto" míňať peniaze na starú ženu a to ešte aj preto, lebo už niekto vopred na pacientke šetril a k finančnej náročnosti liečby "dopomohol". A ďalšou dôležitou otázkou je aj to, kto, alebo čo lekára ochráni, ak sa rozhodne naplniť zmysel svojho povolania a vo svojom váhaní sa rozhodne akceptovať hlas svojho svedomia.

A teraz prosím Hippokratova prísaha v pôvodnom znení:

"Prisahám pri Apolónovi, bohovi lekárstva, pri Aeskalupovi, Hygiei a Panacei aj pri všetkých bohoch a bohyniach a dovolávam sa ich svedectva, že túto prísahu a tieto záväzky budem podľa svojich síl a svedomia poriadne dodržiavať.
Svojho učiteľa v tomto umení si budem rovnako ctiť ako vlastných rodičov a vďačne mu ponúknem všetko potrebné, ak si to vyžiada nutnosť. Jeho potomkov budem pokladať za vlastných bratov a keď sa budú chcieť vyučiť tomuto umeniu, vzdelám ich bez nárokov na odmenu aj akékoľvek záväzky. Svojim synom aj deťom svojho učiteľa aj žiakom, ktorí sa slávne zaviazali lekárskou prísahou, umožním, aby sa zúčastňovali na výučbe, aj na prednáškach, aj na celej vede. Nikomu však inému.
Spôsob svojho života zasvätím podľa vlastných síl a svedomia úžitku chorých a budem ich ochraňovať pred každou krivdou a bezprávím.
Ani prosbami sa nedám prinútiť na podanie smrtiaceho lieku, ani sám nedám nikdy na to podnet. Nijakej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu.
Svoj život a svoje umenie budem vždy chrániť v čistote a udržím ich bez akejkoľvek viny.
Sám neuskutočním rez u nijakého chorého, ktorého trápia kamene, ale odovzdám ho do rúk mužom skúseným v tomto odbore.
Nech vkročím do akéhokoľvek domu, vojdem tam len s úsilím pomôcť chorým a budem sa vyhýbať každému podozreniu z bezprávia, alebo hocijakého ublíženia.
Zrieknem sa túžby po zmyslových pôžitkoch či so ženami, či s mužmi, či so slobodnými, či s otrokmi.
Keď pri svojej lekárskej praxi zbadám alebo vypočujem niečo, čo by malo zostať tajomstvom, o súkromnom živote ľudí všetko zamlčím a ako tajomstvo uchovám.
Ak budem túto prísahu dodržiavať a poriadne spĺňať, nech sa mi dožičí žiť navždy šťastne, nech sa dožijem úcty všetkých ľudí a nech sa radujem z plodov svojho umenia. Ak ju však poruším, či poškvrním, nech sa mi stane pravý opak."

Naozaj, text je trochu archaický a možno aj vďaka tomu sa akosi verejne prednesený sľub pokladá len za nejaký symbol či dokonca folklór, ktorý k ničomu nezaväzuje čo je však hlboký omyl. Preto sa pokúsim tento text preniesť do modernej doby a prerozprávať do zrozumiteľnejšieho jazyka.

Hippokratova prísaha r. 2007 v mojom subjektívnom rozmere..

Sľubujem v mene ľudskosti, humanizmu a lásky k blížnemu svojmu a dovolávam sa svedectva všetkých, s ktorými sa vo svojej praxi stretnem, že budem tento lekársky sľub dodržiavať.
Všetkých svojich učiteľov, ktorí mi úprimne odovzdajú svoje znalosti si budem vážiť ako svojich rodičov a urobím všetko, čo bude v mojich silách, aby som ich mohol dôstojne nasledovať. Ak sa aj ja stanem učiteľom, odovzdám svoje umenie len tým, ktorí sa zaviažu k dodržiavaniu tohto sľubu s predsavzatím ho naozaj a vážne dodržiavať.
Spôsob môjho života zasvätím podľa vlastných síl a svedomia k úžitku chorých a budem ich ochraňovať pred krivdou a bezprávím.
Neprepožičiam svoj stav k eutanázií, ale vynasnažím sa svojou starostlivosťou o chorých tak, aby nemali dôvod pomyslieť na ukončenie svojho života.
Zdržím sa konania a podpory činov, ktoré nie sú v súlade s týmto sľubom, a podľa svojho vedomia a svedomia konania, ktoré by viedlo k strate života nenarodeného dieťaťa.
Svoj život a lekársky stav budem viesť v čistote a tak, aby som nijako neznižoval dôstojnosť lekárskeho poslania.
Ak moje vedomosti nebudú stačiť na liečenie chorého, odovzdám ho do rúk kolegom schopným to urobiť tak, aby to bolo na jeho úžitok.
Nech budem liečiť kohokoľvek, nebudem robiť rozdiely podľa farby pleti, náboženstva či spoločenského postavenia a vyhnem sa akéhokoľvek konania, ktoré by ma uvrhlo do podozrenia z bezprávia či ublíženia.
Zrieknem sa konania, ktoré by sa mohlo stať dôvodom na moje vydieranie spôsobom, ktoré by mohlo viesť k poškodeniu práv pacientov.
Zaväzujem sa dodržiavať lekárske tajomstvo vrátane tajomstva, ktoré sa dozviem o súkromí ľudí pri hľadaní diagnózy. Lekársku diagnózu s identifikáciou osoby odovzdám len lekárovi, ktorý ju bude bezvýhradne potrebovať k ďalšiemu liečeniu a k úžitku chorého.
Na vedomie beriem a vyslovujem presvedčenie, že ak tento sľub budem po celý život dodržiavať, stanem sa lekárom i človekom šťastným, čo bude k úžitku mne i ostatným.
Ak sa svojho sľubu zrieknem či ho poruším, zriekam sa aj svojho lekárskeho umenia či poslania
.

Ďakujem za prečítanie, k téme sa ešte určite vrátim v ďalšom článku: "Strážcovia Hippokratovej prísahy!".

Tento článok sa vám nepáči.

Pridať komentár

Feedback