Dojmy z konferencie o slobodných pôrodoch.

Občas sa stáva, že aj v reálnom svete máte možnosť cestovať v čase. Niečo také a veľmi príjemné sa mi stalo na konferencii o slobodných pôrodoch v Martine, ktorá sa konala v máji tohto roku pod názvom „Čo ženy chcú“.

Tak som si spomenul.
Tu sa nám narodila naša dcérka a boli sme pri tom spolu. Zaslúžila sa o to moja odvážna manželka a doktorka Urbánková z Martina. Písal sa r. 1988...
A teraz po viac ako 23 rokoch počúvam spolu už s dospelou s dcérou o tom, čo sa zmenilo k lepšiemu celkom tak, ako sme si to v dobách totality s manželkou predstavovali. Zdravotníctvo dostalo smer na ktorý sme v roku 1988 ukázali a postupne sa napĺňajú naše vízie, ktoré sa aj napriek odporu zdravotníkov dostávajú do praxe.

Hlavným hosťom konferencie bola nesmierne milá a vzdelaná súkromná pôrodná asistentka Zuzana Štromerová z Prahy, ktorá vo svojom vystúpení poukázala na výhody pôrodu v domácnosti a prínos pre rodinu, matku a spoločnosť. Z jej vystúpenia bolo zrejmé, že pozná úskalia domácich pôrodov a otázka „pôrod doma či v nemocničnom zariadení“ je naozaj vyriešená, ale predsa len pre isté percento žien, ktoré musia za týchto okolností spĺňať isté zdravotné kritéria. Len na okraj, pôrod v domácnosti nie je nebezpečnejší ako pôrod v zdravotníckom zariadení a v západnej Európe je to známym faktom.
Vo svojom vystúpenín poukázala aj na trendy v zahraničí a postoj „odbornej“ verejnosti v Čechách i na Slovensku, ktorý sa značne odlišuje od postoja odbornej verejnosti vo svete..

Veľmi zaujímavé vystúpenie uskutočnila mladá pani Terézia Ostrihoňová, ktorá sa odvážila na svoj prvý pôrod v domácnosti. Treba poznamenať, že bola k nemu takpovediac trochu donútená. Ako uviedla, po návšteve piatich nemocničných zariadení neboli ani v jednom ochotní rešpektovať jej túžbu,- priložiť dieťatko ihneď po narodení k jej prsiam.
Priznám sa, že ma tento prístup zdravotníkov nesmierne prekvapil aj napriek k môjmu kritickému postoju k ich práci a poznaniu, že len malá časť z nich vie vnímať slobodu pacienta a jej potreby v liečebnom procese. Mimochodom tento postoj zdravotníkov je protizákonný a proti medzinárodným dohovorom.
Mladá mamička pôrod absolvovala len v spoločnosti manžela, keďže o možnosti zaplatiť si pôrodnú asistentku do domácnosti, vôbec nevedela.
Škoda že jej to nikto zo zdravotníkov neporadil... ale o dôvodoch prečo,-neskôr.

Pani Ostrihoňová uviedla ako najväčší problém nájsť pediatra, ktorý by bol ochotný prísť po narodení k dieťatku a urobiť aj všetky potrebné administratívne úkony s tým spojené.
(podľa môjho názoru by to mal urobiť pediater v ktorého obvode sa dieťatko narodilo.. poznámka autora blogu)

Na konferencii vystúpila aj Dipl. pôrodná asistentka Mirka Removčíková . Jej vystúpenie bolo veľmi podnetné a unisono s pani Štromerovou poukázala na prinajmenšom zvláštny postoj spoločnosti a predovšetkým gynekologickej obce k samostatným pôrodným asistentkám a ich snahám poskytnúť rodičke služby aj v domácnosti.
Najskôr niekoľko faktov k tejto problematike.

Postavenie samostatných pôrodných asistentiek je dosť nejasné, respektíve nevýhodné. Pokiaľ chcú odviesť pôrod v domácnosti či pokiaľ by existovali pôrodné domy ako tomu je v civilizovanej Európe, ich prácu im zdravotné poisťovne nepreplatia. Preto vystupujú ako živnostníčky a napriek tomu, že je rodička zdravotne poistená musí zaplatiať ešte raz, s výnimkou poisťovne Union. Pritom pôrod v domácnosti je niekoľkonásobne lacnejší a mnohokrát oveľa šetrnejší ako v nemocničnom zariadení.

Nesmiernou záťažou pre pôrodné asistentky je však prenasledovanie lekármi. Mnohé po získaní potrebných náležitostí pôrodných asistentiek jednoducho vyhodili z nemocníc kde pôsobili. Podobne je tomu aj v Česku a je to aj životná skúsenosť pani Štromerovej z Prahy.

A sme pri podstate problému.
Slovenská gynekologicko pôrodnícka spoločnosť sa stavia negatívne k samostatnému výkonu pôrodných asistentiek. Na konferencií odznelo a to veľmi otvorene a pravdivo prečo. Sú totiž konkurenciou lekárov, ktorým ide ako ináč,- o kšeft.
Keďže podmienky v slovenských pôrodniciach sú mnohokrát po všetkých stránkach otrasné je predpoklad, že počet pôrodov v nemocniciach by sa znižoval, čo by malo za následok nielen menej pôrodov, ale aj menej úplatkov za „individuálny“ prístup.

Tomuto postoju slovenských gynekológov sa čudovať netreba, lebo vychádza zo zmýšľania ktoré v spoločnosti celé roky demonštrujú. Vždy boli proti akýmkoľvek zmenám. Stačí si spomenúť ako dlho im trvalo kým sa zmierili s partnerom pri pôrode, pôrodným plánom a pod. V Žiline to trvalo pre zaujímavosť 12 rokov.
Ustúpili až vtedy keď zistili, že to môže byť aj kšeft.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Najviac som sa však tešil na vystúpenie prezidenta gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti, profesora Danka. Žiaľ ako jeho zástupca na konferencii Doc .Žúbor ohlásil, kôli „neodkladným“ povinnostiam dekana lekárskej fakulty sa ospravedlnil.
Vystúpenie tohto lekára (Doc. Žúbora) bolo však veľmi podnetné a dokonale mapovalo mentálny obzor slovenského gynekológa.

Pán doktor nám veľa pohovoril o tom kde všade vo svete praxoval a koľko má atestácií. Kriticky sa vyjadril k súčasnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti s čím sa dalo súhlasiť Zdôraznil že zdravotná starostlivosť na rôznych miestach má naozaj aj rôznu úroveň a spomenul aj prípad, kedy bol osud rodičky vo vážnom stave len v rukách mladej a neskúsenej lekárky. Pripomenul, že počas služby počas víkendu má len tri ampulky dôležitého lieku, ktorý môže rozhodnúť o živote pacientky a je veľmi ťažké sa rozhodovať, kedy ho naozaj zodpovedne použiť. Žiaľ, nepočul som od neho, ako sa rozhodli na oddelení túto situáciu riešiť.

Pán doktor poznamenal, že aktivita pacientiek pred hospitalizáciou sa začína uvažovaním v zmysle: „nepoznáš nejakého známeho na oddelení“?... k čomu sa staval kriticky. Žiaľ už sa nenamáhal na túto otázku hľadať odpoveď, ktorá je nesmierne jednoduchá. Keďže sa automaticky a štandardne neposkytuje zdravotná starostlivosť na úrovni a podľa zákona, tak rodičky hľadajú spôsoby ako si zabezpečiť dôstojný pôrod.
Lekári týchto oddelení skôr kladú prekážky zlepšeniem, keďže by potom bolo menej „individuálnych“ pacientiek ktoré priplatia pánovi doktorovi do vrecka.

Súčasťou jeho prejavu bol aj kritický postoj k prístrojovému vybaveniu nemocničných oddelení a spomenul aj prípad z jeho pracoviska, kde majú 30 ročný prístroj na monitorovanie plodu, ktorý už dávno nevyhovuje súčasným požiadavkám.
Vzápätí sa však pochválil, že nenakupujú predražené prístroje tak, ako sa to zvyčajne robí na mnohých pracoviskách, ale snažia sa využiť eurofondy a iné zdroje. Podarilo sa im totiž zadovážiť prístrojové vybavenie (videotechniku na nahrávanie zdravotníckych zákrokov a ich prenos študentom medicíny v hodnote 5 mil korún-165 969 eur.)
Len drobnú poznámku, toto zariadenie sa používa nezákonným spôsobom, bez súhlasu pacientiek a bez možnosti pre rozhodnutie odmietnuť tento videoprenos, čo je nehoráznosť.
Je zaujímavé, koľko námahy lekári vynaložili na získanie drahých prístrojov, ktoré pacientom život nezlepšujú. Hovorí to však len to, že zdravie pacientiek je menej ako výučba či kariéra lekárov. Táto skutočnosť je taktiež proti medzinárodným pravidlám v poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Pán doktor nám ako sa to obligátne na takýchto konferenciách robí ukázal graf, ktorý mal dokazovať kvalitu zdravotnej starostlivosti gynekologického odd.v Martinskej fakultnej nemocnici v porovnaní s úspechmi iných vyhlásených nemocníc. Žiaľ zdroj informácií sa nenamáhal uviesť a bez toho si dovolím tvrdiť že ide len o ďalšiu propagandu, či zavádzanie.
Okrem iného, grafy úplne nehovoria o kvalite zdravotnej starostlivosti, ale len o dosiahnutí ľahšie zmerateľných výsledkoch remeselného chrakteru, čo o medicíne veľa nehovorí. Obzvlášť vtedy, ak sú provnávané s nemocnicami, ktorým chýba v porovnaní so Slovenskými nemocnicami cca 30% zdravých rodičiek, ktoré celkom normálne a v rámci humanistických princípov rodia doma.
Je teda samozrejmé, že v takýchto prípadoch, keď sú na oddeleniach zahraničných nemocníc hospitalizované predovšetkým zdravotne ohrozené rodičky vyzerajú grafy skôr v prospech socialistického zdravotníctva, čo však neodzrkadľuje skutočnú úroveň medicíny.

Ale najzaujímavejšou respektíve najkomickejšou časťou vystúpenia pána docenta bola zmienka o anketových prieskumoch, ktorými pracovníci gyn. pôr. odd. v Martine (a nie len tam) zisťujú spokojnosť pacientiek s prístupom lekárov a sestier. Pán docent posmešne poznamenal, že sa vyjadrujú k netesnosti okien a podobným nepodstatným veciam. Žiaľ, vyjadrujú sa k ním preto, lebo anketové otázky im nedávajú možnosť skutočne sa vyjadriť ku kvalite zdravotnej starostlivosti. Ako by asi mala vyzerať anketový prieskum v nemocnici som opisoval v tomto článku. Ale anketové otázky predsa len čosi napovedajú.. o ich tvorcoch. Človek má pri ich čítaní pocit že ich vytvorili ľudia, ktorí medicíne absolútne nerozumejú a ani nevedia čo vlastne chcú zistiť.

Posledné zaujímavé vystúpenie ktorého som sa zúčastnil, bolo vystúpením duly p..Ľuby Lapšanskej . Pojem „dula“ znamená: sprievodkyňa rodičky v priebehu procesu pôrodu, ktorú si môže zaplatiť. O kompetenciách a práci duly na tomto webe.
Sympatická pani porozprávala svoje skúsenosti so zdravotníckymi zariadeniami, ktoré neboli príliš pozitívne. Veľmi pozoruhodne zhodnotila vystúpenie p. Doc. Žúbora s tým, že pán doktor pod pojmom zdravie rozumie len remeselných charakter medicíny, čo je žiaľ charakteristické pre súčasný zdravotnicky stav.

Odchádzal som so zmiešanými pocitmi. Áno mnoho sa zmenilo, ale zdravotníci žiaľ ešte v mnohých smeroch zaostávajú za úrovňou, po ktorej túžia súčasné matky.
Potešujúcim faktom bolo pre mňa poznanie, že už nie sú samé, chcú sa organizovať a zdravotníkov aj učiť a majú aj čomu.
Situácia sa v prístupe k rodičkám, pacientkám a budúcim matkám zmenila, ale k tomu aby bol dosiahnutý taký stav ako v v západných krajinách ( čo nezaávisí od peňazí-univerzálnej výhovorky na všetko) prejde ešte dlhý čas.


 

Pridať komentár

Feedback