Čo je to primeraná cena, a čo primeraný zisk!?

Tak na túto otázku žiaľ neexistuje jednoduchá odpoveď, ba asi žiadna uspokojujúca odpoveď. Pod pojmom primeranej ceny či primeraného zisku si bežný...

Tak na túto otázku žiaľ neexistuje jednoduchá odpoveď, ba asi žiadna uspokojujúca odpoveď. Pod pojmom primeranej ceny či primeraného zisku si bežný zamestnanec  predstavuje niečo iné ako zamestnávateľ, či podnikateľ.
Vo svojej podstate však aká taká definícia na primeraný zisk, či primeranú cenu existuje, ale nebude apriori akceptovateľná všetkými skupinami občanov.

Skúsime to najskôr s primeranou cenou, aj keď v nej je samozrejme zakalkulovaný aj ten primeraný zisk. Preto sa pokúsim dať predstavu bežného podnikateľa do nejakej jednoduchej definície.

- Primeraná cena výrobku či služby je najvyššia možná cena akú je trh či zákazník schopný akceptovať.-

Z takejto definície však asi veľa nemáme. Ideálne by bolo ak by prišiel niekto múdry a povedal:
 „Tak primeraná cena tohto jogurtu je 13 korún a nie 16 ako chce obchodník“. Po takomto výklade túži zdá sa väčšia časť občanov. Ale možno budete prekvapený, ale takýto niekto ste aj vy. Chcete aby stál nejaký jogurt 13 sk? Nič jednoduchšie.
Hľadajte ho tam, kde toľko naozaj stojí. Nikde ten konkrétny druh jogurtu v takejto cene nie je? Tak potom budete bez jogurtu a tým, že budete bez neho onedlho zariadite, že sa úplne stratí z trhu.Výrobok ktorý si zákazník nechce kúpiť nikto nebude predávať.
Preto sa na trhu zvyknú udržať len výrobky, tovary či služby, ktoré nájdu svojho zákazníka a sú samozrejme preto aj v primeranej cene.
Možno by sme sa čudovali, koľko rôznych tovarov na Slovensku nekúpime, keďže nie je z hľadiska relatívne malého trhu oň záujem, alebo ešte nie sme dostatočne bohatí na to, aby ich ich obchodníci zaradili do svojej ponuky.

Takže primeraná cena je aj cenou ktorú ako zákazníci akceptujeme. Preto ak sa domnievame že obchody diktujú ceny zákazníkom, dovolím si o tom pochybovať.. Zákazníci diktujú ceny obchodníkom. A nielen to, oni diktujú ceny aj výrobcom či poskytovateľom služieb a rozhodujú aj o tom, čo sa na trh dostane a čo nie.
Nikto nemôže prinútiť zákazníka aby išiel na nákup tam, kde mu to po cenovej či inej stránke nevyhovuje. A tiež predsa nikto nikoho nenúti aby nakupoval v obchodoch s maržami ako majú obchodníci s bielym mäsom... podľa vyjadrení „najmúdrejšieho“ politika v SR a možno i na svete:)

Avšak veci sú predsa len trošku zložitejšie. Cenu výrobku neurčuje len zisk obchodníka, ale množstvo ďalších faktorov cenami surovín počnúc, energiami a výplatami zamestnancov končiac. Ak chce zákazník tovar s čo najnižšou cenou, je potrebné aby netúžil po veľkej výplate, aj tá totiž dvíha ceny výrobkov. Doplnenie nájdete v tomto článku.

K uvedenému som pred časom počul zaujímavý argument.:

„A čo ak sa všetci obchodníci dohodnú a rovnako nadsadia cenu a stane sa neprimeranou?“
Priznám sa, že si dosť dobre neviem predstaviť pri takom obrovskom pohybe na trhu čo sa týka cien, firiem, a pod. nejakú kartelovú dohodu. Okrem toho, žiadny dobrý obchodník nepristúpi na takúto dohodu, pomáhal by tým udržať sa slabšej konkurencii na trhu a to nie je v jeho záujme. Jeho záujmom je skôr takúto konkurenciu položiť a odkrojiť si z trhového koláča čo najväčší kus.
Ale ak sa predsa len tá cena stane neprimeranou, tak si výrobok nikto nekúpi a obchodník buď cenu urobí reálnou, alebo skrachuje.

Je zaujímavé, že niekorým ľuďom možno predložiť akékoľvek zásadné  argumenty na  nejaký problém, stačí však jeden pseudoargument a všetky racionálne argumenty sú na lopatkách a ten o kartelovej dohode je jeden z tých pseudoargumentov.

Čo je primeraný zisk?
Či sa to niekomu páči alebo nie, definícia zisku ktorú som už raz použil je celkom pravdivá a každý normálny podnikateľ sa bude snažiť svoje zisky maximalizovať, a samozrejme do výšky ktorú mu dovolí zákazník,.. či objektívne podmienky na trhu.
Táto pravda o snahe maximalizovať zisk sa samozrejme bežnému zamestnancom bude zdať nemorálna. Však ten podnikateľ je len nenažranec.....pomyslí si.

Ale skúsme sa pozrieť aj na platy zamestnancov a ich primeranosť. Áno všetci vieme, vždy a v každom období, že sú neprimerané... totiž sú vždy vzhľadom k našej zodpovednej práci nízke k tzv „primeraným“ cenám tovarov a služieb, aspoň si to myslí väčšina zamestnancov. Ale čo majú mzdy spoločné so ziskom?
Takpovediac všetko, sú totiž ziskom, či sa to niekomu páči, alebo nie. Alebo aby som bol presnejší, každá peňažitá odmena ktorá podlieha zdaneniu je ziskom, ba občas býva ziskom aj iné plnenie ukryté v nejakých výhodách a pod.

Už počujem oponentov. „Podnikatelia majú vysoké zisky a my nízke mzdy. Preto mzda nemôže byť ziskom“.
Toto tvrdenie je dosť obmedzené, keďže vychádza z predpokladu, že zamestnanci dostávajú zväčša nízke mzdy. Len pre zaujímavosť mám kamaráta, ktorého hrubý príjem ako zamestnanca dosahuje 100 000 sk mesačne a k tomu má ako bonus relatívne luxusné auto.
Áno, takáto mzda je menej bežná, avšak hovorí v rámci kategórie zamestnancov aj o tom, že „zisk“ zamestnanca môže aj výraznejšie presahovať zisk bežného živnostníka, alebo SZČO (samostatne zárobkovo činnej osoby).

Ale aký by mal byť teda ten primeraný zisk zamestnanca, ak som jeho mzdu tak nazval? Tak presne tá istá definícia aká platí na podnikateľov by platila aj na zamestnancov.
Len tak si skúsme spomenúť čo chceme dosiahnuť ak si hľadáme zamestnanie?! Určite čo najvyšší plat, teda ten najvyšší možný zisk.. i keď sú samozrejme ešte aj iné doplňujúce kritériá, ale tie ma taktiež aj podnikateľ.
Ale nie sme týmto tak trochu nemravní? Veď ak chce podnikteľ svoj zisk maximalizovať tak je nemravník, ale ak ho chce maximalizovať zamestnanec, tak už nemravníkom nie je?

Problémom nízkeho zisku zamestnanca ako sa títo mnohorát domnievajú však vo svojej podstate nie je ani ten lakomec podnikateľ, ktorý nás chce zodrať do poslednej kože, ale dopyt a ponuka po určitom druhu práce či po istých schopnostiach. Ak je prílišná ponuka tovarov, klesá tento na cene, ak je veľká ponuka istého druhu práce, taktiež klesá na cene.
Ak sa teda napríklad v minulosti po recesii v strojárskom priemysle zarábalo málo, situácia sa zmenila po vstupe automobiliek a ďalších strojárskych firiem  na Slovensko.. čím sa zvýšil dopyt a znížila ponuka. To v konečnom dôsledku znamená aj zvyšovanie miezd .. zisku z práce.

Dopyt a ponuka je teda ten zásadný faktor ovplyvňujúci ceny hocičoho, teda aj zisku z práce. Čím väčšia vzácnosť nejakej profesie, tým sa predpokladá aj vyšší príjem.
Priznám sa, že sa mi to zdá také samozrejmé, že mám pocit že tomu rozumie snáď úplne každý. Napriek tomu existujú profesijné skupiny, ktoré odmietajú rešpektovať zákony dopytu a ponuky a chceli by z nej výnimky.

Najčastejšou skupinou požadujúcou výnimku z trhu sú lekári. Oháňajú sa obligátnou vetou „my zachraňujeme ľudské životy“.
K tomu treba podotknúť že síce áno, miera zodpovednosti dobrého lekára je vysoká, ale existujú povolania, kde je ešte podstatne vyššia a  aj napriek tomu sa v tejto skupine zamestnancov nezarába viac ako v skupine lekárov. Zodpovednosť totiž nie je určujúcim kritériom, ktoré môže zdvihnúť výšku mzdy a ani dĺžka štúdia. Je to opäť len a len dopyt a ponuka, ktorá v podstatnej miere ovplyvňuje výšku zisku z práce, nech je akokoľvek zodpovedná.

Ani Karel Gott životy nezachraňuje, a zorobí za svoj koncert toľko, koľko ani lekár za rok. Zarobí preto toľko, lebo je iba jeden. Dvadsať Karlov Gottov by určite zarábalo podstatne menej ako jeden Karel Gott.
Práve lekári sú však skupinou, ktorá žiada iný spôsob odmeňovania ako tí ostatní.Respektíve práve lekári sú v centre pozornosti so svojimi čisto ideologickými požiadavkami.Veď čo už si má človek myslieť o tom, ak chcú paušálne dvíhať plat bez toho, aby vznikla nejaká diferenciácia podľa výkonnosti a kvality ich služieb.
Ale to by už bola iná a dlhá kapitola.

Na záver.
Každý kto chce dvíhať svoju cenu na trhu práce či v konkurencii s inými by si teda mal najskôr uvedomiť, že miera vzácnosti je tým rozhodujúcim kritériom pre jej cenu. Mieru vzácnosti samozrejme môžeme aj pri vysokej ponuke zvýšiť kvalitou, spoľahlivosťou, ochotou učiť sa stále niečo nové a byť schopný to aj vedieť využiť v praxi. I keď sa to na prvý krát asi nezdá, skutočných vysoko profesionálnych odborníkov z rôznych pracovných oblastí je vždy nedostatok.

Ak si myslíte že málo zarábate a vaša cena na trhu práce je vyššia ako doteraz, nelamentujte a nemajte pocit krivdy a nechcite aby bol váš zamestnávateľ aj sociálnym ústavom. Skúste ju ponúkať priamo na trhu podnikaním, a potom sa uvidí aká je jej skutočná cena.
Bojíte sa rizika?
Tak to mi je ľúto.... potom vám zostáva len závidieť tým, ktorí odvahu majú. .... a váš problém nevyrieši ani tá najsociálnejšia vláda na svete.

Súvisiace články: Ako sa tvoria ceny, marže či rabaty v maloobchodnej sieti.
                         Tesco zlacňovať nebude a ani ostatní nie.

Pridať komentár

Feedback