Čo by som poradil novému ministrovi zdravotníctva

Som v presvedčení, že lekár nevie riadiť podnik, teda zdravotnícke zariadenie.V tomto presvedčení som sa mýlil len raz, a to v prípade ministra...

Samozrejme, aby ste ma nechytali za slová, existujú občasné svetlé výnimky, kedy lekár nielenže rozumie medicíne, ale aj pacientovi a ekonomike, ale tých je naozaj málo.
Preto bývajú ekonomicky úspešnejšie také zdravotnícke zariadenia, ktoré riadia ľudia spätý s ekonomikou a nie s medicínou.

V profesnom životopise nového ministra sa nenachádza nič čo by ho predurčovalo byť úspešným ministrom, keďže medicínska kvalifikácia aj neviem ako úspešná, nie je dostatočným predpokladom na úspešné riadenie firmy, a teda aj nemocnice. Medicínske vzdelanie nie je ani dostatočným predpokladom na to, aby boli zachovávané aj isté práva pacientov či dokonca aby získavali na vyššej kvalite. Ba dovolím si tvrdiť a minulosť slovenského zdravotníctva mi dáva v plnej miere za pravdu, že je v tomto ohľade skôr na prekážku, keďže medicínsky vzdelaný riaditeľ nemocnice zvykne nad právnymi prehreškami lekárov prižmurovať oči.

Každopádne však netreba nad ministrom lámať palicu a treba mu ponechať čas a priestor na prezentovanie svojho "podnikateľského plánu“ teda istej predstavy, ktorú chce postupnými krokmi napĺňať a to tak, aby z toho mal prospech predovšetkým pacient, štátna pokladnica a aj zdravotnícki pracovníci.

Prvým a zásadným predpokladom na to aby som mohol firmu riadiť úspešne je autenticita konania. Znamená to slobodnosť v rozhodovaní bez zásahov ľudí, ktorí veciam nerozumejú, alebo nie sú ochotní si dať veci vysvetliť. Ak si minister nedal takúto podmienku pred začiatkom výkonu tejto funkcie, je takmer isté že osud jeho ministerskej kariéry je spečatený skôr, ako ju vôbec začal vykonávať.
Samozrejme, že funkcia ministra je nielen manažérskou funkciou ale aj funkciou politickou, takže možno prihliadnuť k istým politickým podmienkam, napr. že sa nebudú zavádzať dvadsaťkorunové poplatky za návštevu lekára. Avšak ak má nový minister istú predstavu o smerovaní zdravotníctva bez ktorej to bude vyzerať ako za jeho predchodcu Valentoviča, je potrebné neustupovať z nich ani pod tlakom tých, ktorí ho do funkcie presadili.

Čo by malo byť v základnej vízii ministra:

Predovšetkým poznanie stavu zdravotníctva po stránke ekonomickej, právnej a aj etickej. K poznaniu stavu ministrovi pomôžu nepopulárne mimovládne organizácie a nielen to, predstavia mu spôsoby ako dosiahnuť žiadúceho stavu. Preto je dôležité aby počúval hlasy ľudí ktorí veciam rozumejú a aby jeho manažérsky tím plnil potreby ktoré posunú zdravotníctvo dopredu a nie získajú politikom ešte viac voličských hlasov. Zdravotníctvo nesmie byť volebnou urnou, v tom by mal mať minister naozaj jasno.

Predstava ministra zdravotníctva by mala byť rozdelená do nejakých smerov. Napr. riešenie problémov zdravotníctva po stránkach ekonomických a po stránkach eticko-právnych. Mimochodom v oboch smeroch jednoznačne bodoval minister Zajac a dostal zdravotníctvo z tých najhrozitánskejších problémov, čo žiaľ pacienti s dvadsaťkorunovou mentalitou nikdy neocenia.

Skutočne zásadným ekonomickým uvedomením ministra by mal byť presvedčenie, že chce riešiť problémy zdravotníctva aj do budúcnosti a nie iba dnes pre súčasné volebné obdobie. Odstrašujúcim príkladom by mala byť pani ministerka Tomanová a jej zásahy do dôchodkového systému v snahe oddialiť nepopulárne zvyšovanie dôchodkového veku či zastaviť hľadanie zdrojov na vykrytie schodku v prvom pilieri privatizáciou.
Pán minister je lekár a iste si uvedomuje že ak sa nelieči nejaká choroba včas jej následky môžu byť hrozivé a to isté platí aj pre jeho rezort.

K podstatnej zásade riešenia ekonomických problémov pána ministra by mala byť aj skutočnosť, že pacient nebude trpieť za pochybné ekonomické rozhodnutia v snahe nekompetentných ušetriť na nesprávnom mieste. Dostatočne odstrašujúcim príkladom sú komunistické výmenné lístky, alebo pokus riešiť zadĺžené oddelenia na úkor tých úspešných, ktorí sa viac snažia, ako je to v prípade detského kardiocentra.
Dovolím si poznamenať, že takisto ako v prípade ministerky sociálnych vecí aj v týchto menovaných príkladoch sa v plnej nahote prejavuje cynizmus a bezohľadnosť tzv. budovateľov "sociálneho štátu“.

Z uvedeného však vyplýva, že ministrovi pokiaľ chce svoju prácu naozaj odviesť dobre, veľa možností ktoré sa nepodobajú na pravicové riešenia problémov neostávajú. Preto sa vrátim k poplatkom.

Tie u lekárov prvého kontaktu sa asi nebudú realizovať čo je možno pochopiteľné. Treba však ak chceme predísť hroznej chorobe zdravotníctva, ktorá bude stáť možno aj životy nevinných pacientov myslieť aj na hrozbu demografického vývoja, ktorý sa zatiaľ spomína len v súvislosti s nepriaznivým vývojom dôchodkov. S pribúdajúcimi dôchodcami totiž nebudú ubúdať len platitelia sociálneho poistenia ale aj toho zdravotného, i keď v menšom rozsahu, keďže za poistencov štátu čo sú aj dôchodcovia platí isté minimum štát. Kde vezme peniaze štát na množstvo dôchodcov o 20 -30 rokov keď ich nevie zohnať teraz keď ich je menej, vie zrejme len pán predseda vlády ...

Tiež si však treba uvedomiť, že najpodstatnejšiu časť prostriedkov na liečenie chorôb minieme práve v dôchodkovom veku čo bude automaticky znamenať obrovský nárast výdavkov do zdravotníctva. Preto bude potrebné hľadať zdroje nielen v štátnej pokladnici, ale aj u užívateľov zdravotníckych služieb. Ak sa niekto domnieva že problém vyrieši zastavenie zisku zdrav. poisťovniam tak je naozaj naivný.

Súčasná vláda však za krátky čas svojej existencie akurát ukázala, ako sa vyrábajú dlhy a nie naopak. Treba si však uvedomiť, že vyrába dlhy za stavu, kedy tečie do zdravotníctva najviac peňazí v histórii SR. Ako to bude vyzerať za stavu kedy bude tiecť rovnako alebo ešte podstatne menej peňazí a dopyt po bezplatných zdravotníckych službách sa vzhľadom k pribúdajcim dôchodcom značne zvýši sa ani neodvážim predpovedať. Možno potom budú musieť prísť na scénu opäť takí ľudia ako Mikloš a Zajac aby po populistických darebákoch poupratovali, čo sme už po mečiarovských časoch raz zažili.Samozrejme, že si to odskáču sociálne slabší občania a stredná trieda... myslím že právom, keďže je to ich slobodná voľba.

Preto nás spoplatnenie niektorých zdravotníckych výkonov neminie. A čím skôr sa s nimi začne, tým lepšie pre nás. Samozrejme dá sa aj bez nich, ale vzhľadom k vyššiemu dopytu ako ponuke budeme mať zdravotníctvo plné korupcie a kvalitných služieb sa dočkajú len vyvolení, ochotní "doplácať“do lekárovho vrecka.

Preto zodpovedný minister ak nezavedie poplatky za návštevu lekára, tak určite spoplatní niektoré diagnózy, čo vôbec nie je nesolidárne ako by sa na pohľad zdalo. Prečo by rodičia ťažko chorého dieťaťa mali byť ochudobnení o kvalitnú zdravotnú starostlivosť ktorá by vo svojej podstate bola poskytnutá na ich úkor napríklad ťažkému fajčiarovi či alkoholikovi?

Zámer ministerstva umožniť zdrav. poisťovniam uzatvárať zmluvy so zdrav.zariadeniami podľa svjich vlastných kritérií možno pokladať za správne. Avšak ak je jediné kritérium pre uzatvorenie zmluvy zdrav. zariadenie v pôsobnosti štátu, tak je to nesmierne chybný krok, čo samozrejme bývalý minister popieral. Preto by bolo asi potrebné, aby boli kritéria pre uzatvorenie zmlúv so zdrav. zariadeniami transparentné a aj verejne prístupné. Aký vzťah má pán minister k elementárnej spravodlivosti budeme vidieť práve v konaní VŠZP.

V súvislosti s možnosťou zdrav. poisťovne neuzatvoriť zmluvu so zdrav. zariadením však treba riešiť aj zmenu možnosti voľby poisťovne poistencom, aby si tento mohol vybrať poisťovňu ktorá mu zabezpečí zdravotnícke služby v tom zariadení ktorému dôveruje.
Dôvod je prostý.
Prednedávnom neuzatvorila štátna poisťovňa zlmuvu s psychiatrickým zariadením pre liečbu alkoholizmu. Klienti tohto zariadenia to právom pokladali za ranu pod pás. Rozhodnutie poisťovne bolo necitlivé keďže, ako sa vyjadril pre média konkrétny klient, v zariadení má terapeuta na ktorého je zvyknutý, pozná množstvo intímnych vecí z jeho života a on si má teraz hľadať nového terapeuta ktorému bude dôverovať?

Riešením by samozrejme bola okamžitá zmena poisťovne, ktorá mu však bezprostredne nie je umožnená. Teraz ak bude chcieť zostať klientom tohto zariadenia bude ho to do doby možnosti zmeny poisťovne stáť nemalé finančné prostriedky. Ubezpečujem všetkých že viac ako 20 korún.

Na pováženie by bola aj privatizácia jednej zo štátnych poisťovní. Avšak, v dobe kedy nemôžu tvoriť zisk je takáto poisťovňa takmer nepredajná. A navyše pri vláde, ktorá nie je naklonená privatizácii a zisku, teda prosperite a poriadku je asi zbytočné vôbec uvažovať týmto smerom.

Zdravotníctvo je ekonomika, ale nielen to, preto by mal mať pán minister aj nejakú víziu riešenia problémov vzťahu lekár pacient a tiež možnosti zdravotníckych zariadení poskytovať zdravotnú starostlivosť v zmysle lege artis, teda podľa najnovších vedeckých poznatkov. Ako lekár pán minister určite vie, na akú starostlivosť má pacient nárok a akú dostáva a tiež čo je prekážkou skutočnosti, že nedostane tú v zmysle súčasnej legislatívy a najnovších vedeckých poznatkov. K tomu však nestačia len peniaze, preto by nemala byť ministrova vízia nielen len ekonomická, ale aj ľudsko-právna, či "eticko-medicínska“.

K uvedenému si dovolím len veľmi stručne:
Podľa súčasnej legislatívy má rodička právo na prítomnosť sprievodcu pri pôrode po dohode so zdravotníckym zariadením. Avšak, niektoré "pôrodnice“ nemajú vybudované samostatné pôrodné boxy a nie vždy vedia takéto právo realizovať v praxi. Preto je potrebné jednoznačne stanoviť, čo musí konkrétne oddelenie, nielen to pôrodnícke mať, aby bolo schopné poskytovať služby v zmysle zákona a v zmysle lege artis. Pod týmto samozrejme nemám na mysli len prístrojové vybavenie, ale aj stavebné úpravy a to tak, aby mhla byť rešpektovaná intimita a súkromie pacienta a tiež aj zachované lekárske tajomstvo. Výhovorky o nedostatku peňazí, ktoré sú výhovorkou pre každý problém v zdravotníctve samozrejme neobstoja, čo by už mali vedieť nielen pacienti ale aj zdravotníci.
V tomto smere má slovenské zdravotníctvo ešte siahodlhé rezervy.

Tiež je potrebné aby sa minister zasadil o, ... nazval by som to etickým kódexom lekára vo vzťahu k pacientom.
V zahraničí je bežné, že majú nemocnice vypracované isté pravidlá v prístupe k pacientom, ktoré sú pre lekárov záväzné. Len pre zaujímavosť zvyčajne začínajú predstavením sa lekára a podaním ruky. Aj takáto maličkosť by určite zlepšila vzťah lekára s pacientom, samozrejme pokiaľ by o to zlepšenie niekto zo zdravotníckych pracovníkov stál.

Je mnoho vecí, ktoré môže súčasný minister vo svojej naliehavosti riešiť. Podľa jeho vízie ak nejakú bude mať spoznáme, aké sú jeho priority a aj rebríček hodnôt. Tiež spoznáme či túžil veci meniť k lepšiemu, alebo sa prišiel iba profesne ponížiť.
Po sto dňoch bude všetko jasné.

Súvisiace články:

Prečo zrušenie poplatkov v zdravotníctve nevyvolalo znepokojenie verejnosti?!
A to chcete zvýšiť platy o 30 percent aj zlým lekárom?
Prečo lekári nedosiahli uspokojenia svojich platových požiadviek?!
Hippokratova prísaha nie je iba prežitok
Slušní lekári možno odídu, ale....
Nedostatok sebareflexie slovenského lekára

Pridať komentár

Feedback