Anketové prieskumy v slovenských nemocniciach sú iba alibizmom.

Zdravotníci v slovenských nemocniciach často deklarujú snahu zlepšiť
kvalitu zdravotníckej starostlivosti aj prieskumom spokojnosti pacientov formou ankiet. Tie sú však koncipované zavádzajúco a v žiadnom prípade nemôžu dať odpoveď na otázku, či je poskytovaná zdravotná starostlivosť naozaj kvalitná a v súlade s pravidlami, ktoré slúžia pacientovi.

Skôr ako sa dostaneme k podstate problému, musíme najskôr definovať čo je to kvalitná zdravotná starostlivosť, respektíve čo ju definuje. Áno, bežne a vo všeobecnej rovine povedané, pacient potrebuje slušné a dôstojné zaobchádzanie, rešpekt jeho želaní, odborne kvalifikovaný personál a pod. Toto stručné konštatovanie je definované v ústave, zákonoch o zdravotníckej starostlivosti a v rôznych chartách či medzinárodných dohovoroch. Všetky tieto pravidlá poskytovania zdravotnej starostlivosti sú slovenskí zdravotníci povinní dodržiavať a uplatňovať, a to samozrejme bez vyzvania pacientom. Preto by vlastne táto anketa mala byť aj istým kontrolným mechanizmom rešpektovania pacienta a poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Prax však vyzerá úplne inak a v princípe chcú zdravotníci len potvrdenie legitimity poskytovania zdravotnej starostlivosti podľa ich zvykových noriem s tým, že niekoľko jednotlivcov, ktorí chcú veci inak je nepodstatné percento a preto ich netreba brať do úvahy. Veď aký protiargument sa už dá použiť na potlačenie aktivít sťažujúceho sa pacienta, ak lekári tvrdia, že na ich oddelení je 98% spokojných pacientov s ich zdravotnou starostlivosťou a teda nejde o systémové zlyhanie.

Ani takéto číslo však nie je výpovednou hodnotou o kvalite zdravotnej starostlivosti a mnohokrát ani o spokojnosti pacientov a to z mnohých dôvodov o ktorých si povieme.

1.Anketové lístky sú vyplňované počas hospitalizácie, kedy je pacient zvyčajne v ťažšom emocionálnom rozpoložení, pod tlakom prostredia , personálu, spolupacientov a rôznych zvyklostí. Mnohí sú hospitalizovaní poprvýkrát a preto v prípade zlého či nedôstojného zaobchádzania nevedia správne reagovať a postupne rezignujú na svoje potreby pod tlakom zdravotníckych stereotypov. Preto ich vyjadrenia v anketách bývajú skreslené práve týmito faktormi.

Osobne si myslím, že pre naše podmienky a mentalitu slovenského pacienta je lepšie, ak uplynie od hospitalizácie určitý čas a pacient sa rozhodne reagovať bez tlaku prostredia a emócií.

Anketové prieskumy sa sa robia aj v zahraničí, nie je to nič zvláštne. Avšak zvyčajne existuje metodika vyhodnocovania a aj zadania a berú sa naozaj vážne.. na rozdiel od Slovenska.

Dovolím si citovať z blogu autorky Lucie Kleštincovej o britskom zdravotníctve.
V dotazníku sa pacient vyjadruje napr. k tomu, ako s ním lekár komunikoval, či sa k nemu správal s úctou, rešpektoval jeho preferencie, dodržiaval štandardy hygieny atď. Priestor na zlepšenie tak možno identifikovať aj v situáciách, kde by inak pacient bez možnosti vyjadriť sa k absolvovanému procesu hodnotil poskytovateľa pozitívne. Vďaka tomu sú získané údaje lepšie využiteľné pri prispôsobovaní procesov v zdravotníctve očakávaniam a hodnotám pacientov.

2.Pacient väčšinou nepozná svoje práva a preto nedostatočne posudzuje význam položených otázok. Spôsob položenia otázky a jej obsah neumožňuje objektívne zhodnotenie praxe zdravotníckych pracovníkov. Príliš všeobecný obsah otázok s vymedzenou odpoveďou áno a nie určite nie je vhodný pre dôveryhodnú anketu a deformuje skutočný stav.

3. Nedôveryhodný spôsob vyhodnocovania ankiet.

Ankety vyhodnucujú ľudia ktorí ju vytvorili, alebo tí čo sú za výsledky kvality zdravotnej starostlivosti zodpovední. Preto ak by takáto anketa dopadla negatívne, nedá sa predpokladať,že zodpovední uskutočnia zmeny podľa želaní pacientov a anketa zostane len pre anketu.Dá sa preto predpokladať že spôsob, rozsah a obsah otázok bude koncipovaný tak, aby na dotknutom oddelení dochádzalo k čo najmenším zmenám a uspokojeniu, že je všetko v poriadku, ak by sa aj sťažnosti vyskytovali.

Pre príklad uvádzam niekoľko úplne neškodných a aj nevhodne koncipovaných anketových otázok, ktoré sa občasne na oddeleniach v rôznych formách s takýmto postupom vyskytli.Dotazníky v anketách zvyčajne umožňujú aj vyjadrenie miery spokojnosti či nespokojnosti v nejakej stupnci.

-Ste spokojný/á s prístupom lekárov a sestier?-
-áno

-čiastočne áno

-menej

-som nespkojný/á

-Boli ste dostatočne informovaný/á o povahe a liečení a rizikách liečby či operácie?

-áno

-čiastočne áno

-menej

-som nespkojný/á

-Rešpektovali lekári a sestry vaše súkromie a intimitu?-

-áno

-čiastočne áno

-menej

-som nespkojný/á

-Boli ste spokojný/á s kvalitou stravy?-

-áno

-čiastočne áno

-menej

-som nespkojný/á

Otázok býva samozrejme viac a zvyčajne anketový lístok umožňuje v samostatnej rubrike aj vyjadrenie sa ku konkrétnej veci čo treba zlepšiť a pod. Takže na pohľad úplne v poriadku.

Avšak nie je to tak.

Keďže medzi pacientom a lekárom existuje značná informačná disharmónia je potrebné anketové otázky klásť tak, aby si bol pacient vedomý svojich práva a bol o nich zároveň poučený. Zdravotnícky pracovníci nemôžu reagovať na prax akú praktizujú oni, ale musia anketové otázky klásť v súvislosti so zákonnými normami praxe. Iba tak sa môžu dozvedieť,či je naozaj v súlade s potrebami pacientov tak ako káže legislatíva a do akej miery sa od takejto praxe odkláňa.

Ankety by samozrejme mali vytvárať a aj vyhodnocovať nezávislí pracovníci s právnickým vzdelaním a tiež psychlógovia v spolupráci s personálom jednotlivých oddelení. Predovšetkým však treba zabezpečiť aby personál dotknutých oddelení nemal možnosť ovplyvňovať výsledky ankiet, alebo ich jednoducho ignorovať.

Ako by teda mal vyzerať takýto anketový nemocničný prieskum? Predovšetkým by sa malo ísť postupne už od prvého kontaktu s lekárom s predpokladom, čo všetko môže pacienta v zdravotníckom zariadení stretnúť. Pokiaľ som spomenul psychológa, tak sa musí prihliadať aj na to čo asi pacient potrebuje, aj keď i to je v súčasnýchlegislatívnych normách zakomponované.

Takúto anketu obsahovo predkladám, avšak podotýkam, že rôzne oddelenia sa môžu odlišovať aj v potrebách pacientov. Napríklad v bežnej nemocnici sa pacient nemusí stretnúť s tým s čím sa strene vo fakultnej. Preto by niektoré otázky boli na niektorých oddeleniach možno zbytočné a naopak v niektorých by mali byť navyše. Zameral som sa predovšetkým na dodržiavanie práv pacienta v liečebnom procese. Avšak takýto prieskum môžu vytvoriť aj lekári na kokrétne zmapovanie medicinskych činností.

Anketa by mala pacienta sprevádzať od úplného začiatku až po koniec hospitalizácie, pokiaľ by ich zadávateľ chcel poznať celkový stav oddelenia a úrovne spokojnosti pacientov, respektíve by mala obsahovať aj otázky pre najbližších príbuzných. Samozrejme možno urobiť aj čiastkovú anketu pokiaľ ide o zadávateľovi len o zmapovanie istého priestoru poskytovaniu zdrav. starostlivosti.

Dovolím si však zopakovať a zdôrazniť, že skutočný a reálny výsledok ankety môže dať len informovaný pacient vedomý si svojich práv, ináč jej výstup nebude zodpovedať skutočnosti. Najideálnejším spôsobom by bolo poskytnúť ich spôsobom informačných tabúľ, alebo by mali byť zakomponované v domácom poriadku oddelnia. Ale to je zatiaľ v slovenskom zdravotníctve veľmi vzdialenou hudbou budúcnosti. Mimochodom, skúste si ju len tak pre seba súkromne vyplniť a vyhodnotiť, alebo ponúknuť svojim hospitalizovaným blízkym.

Anketa.

1.Predstavil sa Vám lekár ktorý Vás prijímal na oddelenie?

- áno

- nie

2.Skôr ako došlo k zhodnoteniu Vášho zdravotného stavu, položil Vám otázky ktoré by ste charakterizovali ako snahu vytvoriť Vám psychické pohodlie individuálnym prístupom?

Boli Vám takéto otázky položené skôr ako ste súhlasili s vyšetrením?

- áno

- nie

- neviem posúdiť

3.Pokiaľ ste absolvovali vyšetrenie u prjímového lekára, bolo Vám dôkladne a logicky vysvetlené prečo je vyšetrenie potrebné ?

- áno

- nie

- neviem posúdiť

4.Požiadal Vás lekár o súhlas s vyšetrením, drobným zákrokom a pod. priamou otázkou: Súhalsíte s vyšetrením?

-áno

-nie

5.Európska charta práv pacienta umožňuje pacientovi odmietnuť lekára ktorému nedôverujete. A určiť si iného. Ak by ste mali túto informáciu, využili by ste toto právo?

(pokiaľ by ste svoje právo využili napíšte ak môžete aj dôvody prečo.)

- áno

- nie

. priestor pre vyjadrenie:

6.Počas hospitalizácie ste možno podstúpili niekoľko rôznych vyšetrení. Bolo Vám vždy podrobne vysvetelné prečo sú vyšetrenia potrebné?

- áno

- nie

- len niekedy, alebo len okrajovo.

7.Poučenie:

Podľa Európskej charty práv pacienta „osobné súkromie sa musí rešpektovať a to aj počas lekárskeho ošetrenia, alebo chirurgického zákroku (diagnostické vyšetrenie prehliadka u odborného lekára, lieky a pod.) čo musí prebiehať v primeranom prostredí a len v prítomnosti osôb, ktorých prítomnosť je nevyhnutne potrebná. (pokiaľ pacient nedal vyložený súhlas, alebo o ich prítomnosť nepožiadal)“

Prebiehalo vyšetrenie, zákrok, pôrod a pod. podľa uvedeného poučenia?

- áno

- nie

- neviem posúdiť

8.Pacient má právo poznať totožnosť ošetrujúceho personálu. Stretli ste sa s niektorými členmi personálu bez menoviek, alebo s odmietnutím ak ste požiadali o jeho totožnosť?

- áno

- nie

 

9.Poučenie.

Počas pobytu vo fakultných nemocniciach sa môžete stretnúť s výučbou študentov medicíny. Podľa zákona 576/2004 odsek 11 písmeno e.) máte právo na rozhodnutie o svojej účasti na výučbe a biomedicínskom výskumne.

Požiadal Vás niekto z lekárov o takúto účasť vopred a s možnosťou odmietnutia s priamou otázkou: Súhlasíte s prítomnosťou študentov medicíny?

-áno

- nie

 

10.Bol Vám poskytnutý čas 24 hodín na rozmyslenie či sa zúčastníte vyšetrenia, zákroku a pod za účasti študentov medicíny?

- áno

- nie

 

11.Boli ste poučený o možnosti aj pokiaľ ste s prítomnosťou študentov medicíny súhlasili požiadať o ich odchod ak sa tak rozhodnete?

- áno

- nie

12.Boli ste poučený o možnosti vstúpiť do liečebného organizačného procesu svojimi individuálnymi požiadavkami?

- áno

- nie

- neviem posúdiť

13.Boli Vám ponúknuté možnosti voľby v liečebnom procese a o rizikách ich odmietnutia?

- áno

- nie

- neviem posúdiť

14.Stretli ste sa počas Vášho pobytu na oddelení s autoritatívnym správaním personálu?

- áno

- nie

- neviem posúdiť

15.Mohli Vás Vaši najbližší príbuzní navštevovať v dostatočnej miere a podľa Vašich potrieb?

- áno

- nie

- neviem posúdiť

16.Pokúste sa zhodnotiť celkový dojem z úrovne rešpektovania Vašich práv, komunikácie s Vami a napĺňanie Vašich individuálnych požiadaviek podľa ponúknutej stupnice.

1. Úroveň rešpektovania práv a komunikácie hodnotím výborne.

2. Úroveň rešpektovania práv a komunikácie hodnotím výborne, s miernymi nedostatkami.

3. Úroveň rešpektovania práv a komunikácie hodnotím ako priemerné a s nedostatkami.

4. Úroveň rešpektovania práva a komunikácie hodnotím ako slabé.

5. Úroveň rešpektovania práva a komunikácie hodnotím ako nevyhovujúce.

17.Pokiaľ ste sa vyjadrili k možnosti 2 až 5, pokúste sa nižšie opísať čo Vám prekážalo a čo by sa mohlo zlepšiť.

Priestor na vyjadrenie:

 

Na záver:

Samozrejme anketa ktorú som zostavil sa určite dá aj vylepšiť a to predovšetkým znalosťou pomerov na konkrétnom oddelení, preto by otázok možno mohlo byť i viac a možno ešte konkrétnejších. Správne koncipovanie otázok a úprimný záujem o získanie pohľadu pacientov na chod oddelenia určite nespôsobí to, že sa budú vyjadrovať k dostupnosti bufetu, alebo kvality televízora na oddelení, ako som sa dočítal prednedávnom ako reakciu lekára na nemocničné ankety.

Pridať komentár

Feedback