Ako sa tvoria ceny, marže či rabaty v maloobchodnej sieti.

Po tom čo som videl v médiách smiešne až školácke porovnávania zisku poľnohospodára, výrobcu a nakoniec obchodníka mi je zrejmé, že tejto...

Po tom čo som videl v médiách smiešne až školácke porovnávania zisku poľnohospodára, výrobcu a nakoniec obchodníka mi je zrejmé, že tejto problematike verejnosť vôbec nerozumie a ani tá v médiách nie. Preto som sa rozhodol v tomto článku vytvoriť virtuálny obchod s potravinami s celou problematikou a to tak, aby bolo jasné čo všetko obnáša.

Virtuálny obchod bude mať na začiatku tri predavačky, vedúceho ktorý bude majiteľ a zásobovač v jednej osobe. Obchod bude mať 100 m štvorcových predajnej plochy a 50m skladovej.

Skôr ako ho otvoríme, urobím sumár nákladov na prevádzku. Pripomínam, že budem rátať náklady v minimálnych položkách, ktoré sú reálne v bežnom potravinovom obchode za jeden kalendárny mesiac.

1.Náklady na mzdy predavačiek- 15 000 x 3 .................................. 45 000.sk
2.Platba účtovníčky či účtovnej firmy .............................................................10 000.sk
3.Nájomné cca 2000 sk za m štvorcový ročne , čo je mesačne....................... 25 000 sk
4. Sužby spojené z nájmom (kúrenie, voda, odvoz smetí atď..).........................4500. sk
6. Náklady na prevádzku služobného auta majiteľa.. (benzín)......................... 7125. sk
(predpoklad cca 2500 km mesačne)
7. Splátka lízingu auta........................................................................................ 12000. sk
8. Telefóny, reklamy, letáky, a bežný spotrebný materiál na balenie potravín... 12000. sk
9. Mzda majiteľa obchodu vrátane odvodov pred zdanením.............................30 000.sk
10.Rezervy ( krádeže, znehodnotenie pozáručného tovaru a pod)........................ 5000.sk
11. Daň z prijímu majiteľa rozrátaná na mesačné čiastky......................................3100.sk
12. Nepredvídané udalosti- rezerva.(opravy zariadenia a pod.).............................4000.sk
13. Tvorba zisku na zveľaďovanie a zvyšovanie kokurencieschopnosti firmy....10000.sk

CELKOM............................................................................................................167 725.

Predpokladom je že predajňa je už zariadená a uvedené sme do nákladov pre zjednodušenie
neprirátali. Ale ak by ste takúto predajňu otvárali s nákladmi na zriadenie treba prirátať.

K uvedenému súpisu nákladov som ešte neprirátal DPH, ktoré ešte nevieme, keďže ten odvodíme od zisku.A teraz tá kardinálna otázka.:
Tovar v akej hodnote musíme predať, aby sme naplnili predpoklad horeuvedeného zisku a aký si teda musíme pripočítať rabat? (pridanú hodnotu)
A táto otázka potrebuje najskôr istý komentár. Čím viac tovaru predáme, tým menší rabat môžeme prirátať. To znamená že k jednému jogurtu možno 2sk, alebo aj 4sk.
Tá suma v percentách teda nebude určená len tak z brucha, ale bude vývojom ekonomiky firmy, či v tomto konkrétnom prípade obchodu a nebude rovnaká u všetkých predajcov.

Ak chceme predávať čo len s rabatom 20% a naplniť zisk cca 168 000, sk tak je potrebné urobiť obrat za 1 008 000 sk! a to každý mesiac ( výpočet 840 000+20%= 1008000,-)
Keďže teraz už vieme aký je obrat predajne vieme vyrátať aj DPH ktoré bude podnikateľ v mesačnom vyjadrení platiť. Ak pridaná hodnota tovaru, rabat činí 168 000, tak z uvedenej čiastky 19%. Ale keďže nie všetky naše náklady budú vyúčtované bez DPH, napr. lízing auta je už suma s DPH, tak nebudeme platiť celých 26 823 DPH, ale len istú časť.(časť DPH sme už zaplatili vo výdavkoch s DPH). Preto k sume 168 000, prirátame cca ďalších 16 000 sk, čo je celkom 184 000, sk náklady.

Ešte sme však neskončili. Obchod bude otvrený od 6:00- 18:00, t.j 12 hodín denne okrem nedele, t.j.cca 25 dní v mesiaci. Tri predavačky tam nemôžu byť denne 12 hodín. Okrem toho majú nárok na dovolenku, prípadne môžu ochorieť. Preto, je potrebné zamestnať ešte aspoň dve predavačky, keďže tovar sa nielen predáva, ale ho treba aj vyložiť, urobiť nejakú administratívu ,nalepiť etikety s cenami a pod.K uvedeným nákladom treba ešte preto pripočítať ďalších 30 000, sk ako náklady na mzdy. Celkom teda treba rátať ako s nákladmi v hodnote 214 000, sk, čo teda znamená zdvihnúť rabat, čo by v našom prípade znamenalo približne o 5,5% na percentuálnu maržu cca 25,5%.

Samozrejme pridanú hodnotu ( marža, rabat) by sme mohli dosiahnuť aj zvýšením obratu, avšak sme v konečnom dôsledku obmedzovaní fyzickými možnosťami predavačiek a nakupujúcich. Ďalšie riziko znamená, že obrat nebude taký ako sme si predstavovali a budeme musieť buďprepustiť predavačku, alebo ešte viac zvýšiť rabat.
Okrem iného, rôzne obchody podnikajú za rôznych vonkajších podmienok. Napr. môžu mať vyššie nájomné za prenájom, či sú situované v miestach kde je málo pracovných síl a musia platiť predavačkám viac a pod.
Preto rabat ako taký či ja 20- alebo 40%-ný, ešte nič nehovorí o naozajstnom zisku obchodníka, ako sa domnievajú mnohí občania nepoznajúci problematiku.

Len pre zaujímavosť, obchodná prirážka 25% môže niektorým obchodom priniesť väčší čistý zisk, ako inému s 35%.
Pridaná hodnota teda vo všeobecnosti ešte nič nehovorí o skutočnom zisku a je tvorená ekonomikou obchodu a nielen svojvoľnou túžbou zbohatnúť ako si to myslí istá časť neznalej verejnosti, na ktorú pôsobia jednoduché rozprávky o zisku supermarketov.

Okrem iného treba pri porovnávaní zisku poľnohospodárov a supermarketov používať rovnaku metodiku. Ak má totiž výrobca jogurtov na jednom čistý zisk korunu, tak sa treba spýtať koľko korún má supermarket po odpočítaní nákladov. A nie tvrdiť že 4 koruny sú jeho čistý zisk ak som to videl na STV1. Som presvedčený že čistý zisk supermarketu na tomto konkrétnom výrobku tiež nebude viac ako korunu.

Príklad ktorý som uviedol funguje v rôznych obmenách nielen v obchode, ale principiálne všade. Tiež napríklad vo výrobe. Ak totiž mlieko z ktorého ten jogurt niekto vyrobí bude drahšie, zákonite musí byť aj drahší výrobok na pultoch predajní!
Len tak mimochodom, ceny výrobkov najlepšie stláča konkurencia a zákazníci a nie vláda nezmyselnými zákonmi. Ak niekto chce kúpiť lacný jogurt, tak nech si ho ide kúpiť naozaj tam kde je najlacnejší, a nie žiadať nízku cenu tam kde nie je!


Teraz skúsme o pripravovanom zákone ktorý má údajne zlacnieť potraviny. Je to jeden z tých zákonov ktorý bude mať presne opačný efekt, ako by malo byť jeho zámerom, teda ako väčšina zákonov súčasnej vládnej koalície. Musím podotknúť že ak chcem niečo zlacnieť, musím najskôr vedieť prečo to čo má byť lacné zdraželo. Ak to neviem, tak to bude vyzerať!
Zo základnej filozofie zákona ktorá bola na verejnosti prezentovaná je jasné, že chce zakázať supermarketom predávať výrobky pod nadobúdaciu cenu. Tak ale potom ak supermarkety predávajú niektoré potraviny pod nadobúdaciu cenu, ako môže byť táto skutočnosť príčinou ich zdražovania?! Iba ak ten čo to tvrdí, to nemá v hlave úplne v poriadku.

Ďalším zaujímavým bodom tohto zákona by mala byť už výrobcom stanovená pultová cena.
Zámerom má byť vlastne dostatočne veľký zisk poľnohodpodára.
Dovolím si poznamenať, že niečo podobné sa už v distribúcii pomerne dávno používa, avšak čo je veľmi dôležité, nevedie to k nižším, ale vyšším cenám!!!

Vysvetlím na príklade:
Ak nás niektorý výrobca v televíznych reklamách atakuje super cenou za napr.nejakú čokoládu ktorá stoji napr. len 9, 90 sk, znamená to že distribútorovi už takúto cenu po dohode stanoví. Avšak žiaden obchodník nie je povinní predávať niečo na čom nemá taký zisk aby pokryl náklady + niečo navyše. Preto sa výrobca snaží ponúknuť čo najlepší rabat, aby o výrobok mal záujem aj obchodník, čo podporuje aj masívnou reklamou. Obchodník zvyčajne nemôže ísť pod udanú cenu..

Nejak podobne to má fungovať aj s potravinami, čo ich ceny automaticky zvýši. Samozrejme, všetko je v najlepšom poriadku ak chcú občania dotovať niektorému z výrobcov jeho zisk a to dokonca dvakrát, keďže poľnohospodári už jednu dotáciu dostávajú.

Nuž zdá sa, že niektorí občania pokladajú ten istý jogurt lacnejší za 15,- sk ako za 12,- sk.
Čo sa dá robiť, každý máme iný vkus a niektorí vieme aj počítať.

Pridať komentár

Feedback