Ako odborári „pomáhali“ robotníckej triede

O odborároch sa v poslednej dobe veľa hovorí. V pozitívnych a aj negatívnych súvislostiach. Záleží len od uhla pohľadu, vedomostí a - politickej...

O odborároch sa v poslednej dobe veľa hovorí. V pozitívnych a aj negatívnych súvislostiach. Záleží len od uhla pohľadu, vedomostí a - politickej príslušnosti.
Občas keď tak počúvam, ako chcú odborári pre zamestnancov spravodlivý kus práv, nevdojak sa zamýšľam nad dobami, kedy som aj ja bol odborár. Nuž, vtedy sme boli odborári asi všetci socialistickí pracujúci a tie odbory mali taký romanticko-dobrodružný názov: „Revolučné odborové hnutie“.
S týmto Revolučným odborovým hnutím som si užil,- s odstupom času radšej poviem, že veľa zábavy. Ono mi to totiž v súčasnosti ako zábava naozaj pripadá.

Moje zaujímavé skúsenosti s týmto odborovým hnutím sa udiali niekedy pred koncom roka 1988. Pracoval som vtedy v jednej tuctovej fabrike ako radový socialistický pracujúci za strojom. Priznám sa, že práca ma celkom bavila a navyše bolo platená v tzv. „úkole“, čo znamenalo, že moja mzda závisela naozaj od množstva a kvality práce, čo mi vyhovovalo. Akosi mi nikdy nebola po chuti práca platená v hodinovej mzde, lebo sa takpovediac nijako nedala zlepšiť vyšším pracovným nasadením.Okrem toho, nikdy ma nikto a ani mojich kolegov nemusel kontrolovať, či ráčime byť na svojom pracovisku, keďže, ak by sme pracovali málo a neplnili plán, odrazilo by sa to celkom automaticky na výplatnej páske. Aj táto skutočnosť prispela k tomu, že sme si mohli dať kávu vtedy, kedy nám to vyhovovalo a nie len v stanovený čas, čo bolo celkom fajn :).

Ale nič netrvá večne a socialistickú stereoptypnú idylku narušila súdružka normovačka. Len z čista jasna sa k môjmu stroju a ešte možno k ďalším dvom priplichtila a všetko zapisovala. Koľko nám trvá to a koľko ono.V ten deň som splnil plán len na nejakých mizerných 30 %, moji kolegovia podobne, ale aj tak to nepomohlo. Súdruhovia už mali všetko prepočítané, pozisťované, naplánované a komédia s normovačkou bola takpovediac len naoko.
A tak sa stalo, čo sa stať nemalo a nám úbohým pracujúcim zdvihli normy, čo znamenalo o niečo nižší plat, alebo práca s vyplazeným jazykom. (A to tu Fico tvrdí že len tí hnusní kapitalisti zdierajú tú bezbrannú pracovitú Slovač)

Ale padla kosa na kameň. Boli sme mladí kolektív, možno sme dokonca boli aj brigáda socialistickej práce, ako to bolo vtedy v móde, a naivne sme verili, že práve tie práva pracujúcich ochráni naše ROH (Revolučné odborového hnutie).
Ale akosi sa k tomu na naše žiadosti nemalo. Ba dokonca nám naša súdružka predsedníčka ROH citovala z akéhosi ustanovenia v tom zmysle, že odbory majú napomáhať plneniu plánu, spolupracovať so zamestnávateľom a aktivizovať pracujúcich, či tak akosi. Teda, že máme poslúchať a byť ticho! Že by toto Fico nevedel, keď bol aktívny súdruh?
Ale my mladá garda buditeľka rána sme sa nedali. Pozbierali sme odborárske knižky a všetky sme pekne priniesli súdružke predsedníčke odborov. Nuž teda, keď sa nás úbohých pracujúcich ROH nezastalo, načo platíme príspevky. A teda vystupujeme z ROH. To vám poviem, to bolo teda potom zábavy. Taká sa už teraz nezažije, a zdá sa že 50 % obyvateľstva na ňu nevie zabudnúť :).

Nuž súdruhovia funkcionári nelenili a hneď hľadali organizátorov tejto potupy odborov.
A k tomu si prizvali aj iných súdruhov.Však to ako sme si dovolili takto neokrôchane oceniť súdružku predsedníčku a spochybniť dôstojnosť odborov nemohlo obísť bez trestu však.

Celá vzbura sa potom riešila štandardne. Rozkladom vzbúreneckej skupiny vyhrážkami, šikanovaním a sľubmi pre slabochov. Nič nového pod slnkom. Odborárski funkcionári sa naozaj nedali zahanbiť.
Nakoniec nám normy zvýšili tak či tak. Odbory samozrejme spolupracovali pri „aktivizovaní“ pracujúcich a spolupracovali so svojim najlepším partnerom, vedúcou silou našej spoločnosti, komunistickou stranou.

Odvtedy sa samozrejme mnoho zmenilo. Aj odbory sú už iné. Ani takú zábavu už nemáme ako kedysi. Len tá spolupráca s „vedúcou silou našej spoločnosti“ akosi tým odborom zostala. Škoda :(

Tento článok sa vám páči.

Pridať komentár

Feedback