Ak nepodpíšeš, zomrieš!

Len pred niekoľkými dňami zaznelo médiami stručné vyhlásnie okresnej prokuratúry v Košiciach o sterilizácii rómskych žien. Dovolím si citovať:...

Len pred niekoľkými dňami zaznelo médiami stručné vyhlásnie okresnej prokuratúry v Košiciach o sterilizácii rómskych žien. Dovolím si citovať:

„Aj z doplňujúceho vyšetrovania vyplynulo, že sterilizácie vykonali s dobrovoľným a informovaným súhlasom žien“
Sterilizácie ako sa vyjadril hovorca menovanej prokuratúry „vykonávali vždy v prípadoch ohrozenia života a zdravia“
Takéto vyhlásenie však u zainteresovaných vyvoláva množstvo otázok a pochybností.
Prečo?!

Priznám sa, že keď pred niekoľkými rokmi kauza sterilizácii rómskych žien dostala publicitu, prekvapila ma predovšetkým tá publicita, a nie kauza. Som totiž v presvedčení, že i dnes v čase slobody médií existujú témy, ktorým sa novinári radšej vyhnú, sú totiž nepopulárne a slabo predajné. Aj súčasná, médiami sucho interpretovaná správa Košickej prokuratúry o legitímnych sterilizáciách rómskych žien nesie znaky mediálneho nezáujmu, keďže v nich nevyvolala žiadne konkrétne otázky, ktoré by si verejnosť aj tá mediálna, určite mala položiť.

V r. 2003 sa minister zdravotníctva vo svojom prejave na konferencii v Lučenci organizovanej k tomuto problému, ktorej som sa zúčastnil vyjadril v tom zmysle, že podobnú publicitu dostala táto téma aj v Maďarsku a teraz prišla k nám. Pán minister tým chcel naznačiť, že sterilizáciu rómskych žien takpovediac „vyrobili“ aktivisti zaoberajúcimi sa reprodukčnými právami.
Pán minister sa však mýlil, keďže prvé takpovediac oficiálne známe stanovisko k protiprávnym sterilizáciám rómskych žien vydala ešte v hlbokom komunizme Charta 77. Dovolím si z tohto dokumentu citovať:

„Súhlas rómskych žien ku sterilizácii je získavaný ovplyvňovaním, ktorého objektivita nie je zaručená. V niektorých obvodoch sa sterilizácia rómskych žien prevádza ako plánovaná administratívna prax a úspešnosť pracovníkov je na interných schôdzach hodnotená podľa počtu rómskych žien, ktoré sa im podarilo k súhlasu presvedčiť. Za takýchto podmienok je však objektivita vylúčená“

V roku konania konferencie (2003) som sa zúčastnil seminára s medzinárodnou účasťou na tému „ Obhajoba reprodukčných práv“, ktorej sa zúčastnil aj istý člen prezídia a Rady Slovenskej lekárskej komory. Na moju otázku, prečo sa lekári vyhrážajú pacientkám smrťou ak nepodpíšu súhlas so sterilizáciou odpovedal: „To je jediné, čomu rozumejú“.

Pre ilustráciu, len výpoveď poškodenej ženy :

20 ročná žena z Rudnian s dvoma deťmi, obe porodené cisárskym rezom vysvetľuje:
„Bola som už na (pôrodnom) stole, ale nespala som ( nebola v narkóze)... Doktor mi povedal, že ak budem mať tretie dieťa, zomriem ja, alebo moje dieťa.“ Prehlásenie o súhlase s vykonaním sterilizácie podpísala na operačnom stole. Jej lekár jej nielenže nevysvetlil riziká spojené s touto procedúrou, vrátane skutočnosti že takýto stav je ťažké zvrátiť, ale zjednodušene tvrdil, že ďalšie tehotenstvo by viedlo k úmrtiu matky alebo plodu a tým naznačoval nevyhnutnosť sterilizácie.
(zdroj „Telo a duša“ Centrum pre reprodukčné práva-2003)
Ako sa to vyjadrila prokuratúra? Naozaj je možné pokladať podpis na pôrodnom stole za dobrovoľný a informovaný a to už v čase kontrakcii, či po pôrode?
Najskôr k tej informovanosti. Tvrdiť, že pacientky boli v dobách sterilizácií naozaj informované je skutočne odvaha. A týka sa to vlastne všetkých užívateľov zdravotníckych služieb, nielen rómskych žien. Tzv. informovaný súhlas sa začal skutočne dostávať aj de facto, nielen de iure do zdravotníckej praxe až po prijatí „zajacových“ zákonov a ich medializácii. Dovtedy vyzerala informovanosť v praxi asi takto: „Tuto to podpíšte“!

Zdá sa mi až neuveriteľné, že sa polícia vo svojom vyšetrovaní nezamerala predovšetkým na to, za akých okolností bol súhlas so sterilizáciou dosahovaný. Pri pomerne veľkom počte poškodených zaznieva aj otázka, prečo sa nepodarilo dokázať, že bol dosahovaný vydieraním, či nátlakom. Z konania polície a nielen v tomto prípade sa vnucuje akosi pocit, že polícii chýba elementárna motivácia zistiť skutočnú pravdu bez ohľadu na to, aká je spoločenská objednávka.

Možno by sme sa mali pripustiť aj fakt, že slovenskí lekári sa občas zahrajú na Bohov, z čoho boli podozriví aj v tomto prípade.
Len pre zaujímavosť, ak pred rokmi vykonal na gyn. pôr.odd. fakultnej nemocnice v Martine interrupciu študent piateho ročníka (o čom existuje hodnoverný dôkaz), tak si už môžeme predstaviť hocičo.
Aby sme si jasne uvedomili nebezpečnosť takéhoto konania treba poznamenať, že takáto pacientka bola v nebezpečenstve ohrozenia života a v civilizovanom svete by slušným lekárom pri tejto informácii vstávali vlasy dupkom.

Polícia je však v mnohých prípadoch odkázaná na vyjadrenia znalcov.
Avšak zo strohého konštatovania prokuratúry sa nedá vyčítať či polícia znalcov využila. Ale ak prokuratúra cestou svojho hovorcu po preskúmani veci konštatuje, že sa sterilizácie vykonávali vždy, citujem: „ v prípadoch ohrozenia života a zdravia“ čo asi nejaký ten znalecký posudok vyžaduje. A práve toto tvrdenie vo mne vyvoláva nesmierný údiv. Sterilizácia je totiž podľa medzinárodných klasifikácii anikoncepcia a nie život zachraňujúci akt!

Takpovediac preventívna sterilizácia, ktorá má v budúcnosti zabrániť otehotneniu rodičke, ktorá viackrát rodila sekciou a v konečnom dôsledku má zabrániť komplikáciám pri ďalšom pôrode sa podobne nedá klasifikovať ako život zachraňujúci úkon. Ak však o takejto situácii, ktorá predpokladá ohrozenie života pacienta hovoríme, lekár má právo vykonať úkon ktorý je nevyhnutný pre zachovanie života v jeho bezprostrednom ohrozeníaj bez jeho súhlasu, alebo vtedy, ak nie je možné informovaný súhlas získať z dôvodu napr. bezvedomia a pod.
V tomto prípade sa teda dá konštatovať, že znalec vychádzal z komunistických zvyklostí a stereotypov čo môže brániť spravodlivosti aj v iných prípadoch, nielen konkrétne v kauze sterilizácii rómskych žien.

Súčasná právna úprava jednoznačne dokazuje, že nezmysly o sterilizácii ktoré zachraňujú život či zdravie sú len výplodmi komunistických ideológov v medicíne a nie zdravého rozumu.
Zákon 576/2004 v paragrafe 40 okrem iného v odseku 5 konštatuje že:“Sterilizáciu nemožno vykonať skôr ako 30 dní po informovanom súhlase“!
Čo vo svojej podstate deklaruje, že sterilizácia logicky, fakticky aj právne, nemôže byť život zachraňujúcim aktom.. ako možno tvrdí pochybný znalec, na čo sa pravdepodobne odvoláva Košická prokuratúra.

Treba pripomenúť, že práve medializácia a aktivita občianského združenia „Poradňa pre občianske a ľudské práva“ má najväčšiu zásluhu na prijatí zákona, ktorý v súčasnosti dostatočne chráni pred zneužitím moci lekára. A to nielen reálnym posunutím sterilizácie do kategórie antikoncepcie, ale aj ďalším represívnym paragrafom, ktorý má za cieľ čo najviac mnohokrát bezbrannú pacientku ochrániť. Ide o paragraf 246b- Nezákonná sterilizácia,odsek 1: „Ten kto sterilizuje fyzickú osobu v rozpore so zákonom, potresce sa odňatím slobody na tri až osem rokov, alebo zákazom činnosti, alebo peňažným trestom.“

Aj iné krajiny, nielen Slovensko sa v minulosti museli vyrovnávať s nezákonnými sterilizáciami, avšak občas zvolili iný prístup. Len prednedávnom v Česku vyhrala súd nezákonne sterilizovaná pacientka za podobných okolností ako na Slovensku.
Zdá sa však, že mnohé tienisté stránky „moderného“ socialistického zdravotníctva budú v budúcnosti odhaľovať historici.. aj keď by bolo vhodné pre zdravú atmosféru, aby to urobili zdravotníci. Žiaľ svedectvami bez autorstva a zodpovednosti sa veci zmeniť nedajú,ba zvádza to len k tomu, že si niektorí lekári či sestry chcú liečiť svoje boľavé svedomie.

Občania, ktorí sa slobodne a zodpovedne zaoberali nepopulárnou témou sterilizácii, urobili pre Slovensko mnoho. Svojimi výsledkami deklarovali význam mimovládnych organizácii, a aj ich potrebu vo fungujúcej demokracii, bez ktorých sa žiadna slušná, ale aj neslušná vláda nezaobíde. A tiež nás možno ochránili pred ľuďmi, ktorí sa chcú hrať na Bohov.

Pridať komentár

Feedback