A viac dotáciu od štátu nechcem!

Vždy som mal akosi pochybnosti o účelnosti a skutočne pozitívnom výsledku štátnej pomoci na tvorbu pracovných miest. Počas desaťročia, ktoré...

Vždy som mal akosi pochybnosti o účelnosti a skutočne pozitívnom výsledku štátnej pomoci na tvorbu pracovných miest. Počas desaťročia, ktoré podnikám, sa podmienky na prideľovanie dotácií na tento účel menili, ale nikdy nie tak, aby som nemal pocit, že ich naozaj dostanú tí, čo by ich vedeli využiť, ale skôr tzv. "tiežpodnikatelia" s dobrými kontaktmi na správnych miestach . Mne by vo svojej podstate vždy stačilo len menej polien pod nohami od štátu. Preto sa mi akosi zdalo účelnejšie využiť energiu ktorú by som vynaložil na behanie po úradoch s cieľom získať pár korún, na zmysluplnejšie ciele. Až raz ma predsa len trocha premohla lakomosť, keď svitla nádej, že podmienky sú už transparentnejšie.

Pred časom som sa rozhodol rozšíriť svoje podnikanie aj mimo regiónu, kde dlhodobo pôsobím. Zamestnanca, ktorý mal rozbehnúť novú prevádzku som našiel na inzerát. Samozrejme, jeho povesť som si overil u jeho predchádzajúceho zamestnávateľa, kde už dlhšiu dobu nepracoval, ktorá však nebola príliš oslňujúca. Keďže z prihlásených uchádzačov sa mi zdal najbystrejší, uvažoval som o jeho prijatí, navyše mi iniciatívne navrhol, aby som sa v jeho prípade uchádzal o podporu na vytvorenie pracovného miesta z Európskeho sociálneho fondu (ESP), keďže on spĺňa podmienky. Jedna z nich je napríklad aj to, že uchádzač o prácu musí byť tzv. znevýhodnený, čo znamená že za posledných 16 mesiacov musí byť aspoň 12 mesiacov vedený na úrade práce. Už táto skutočnosť ma mala u mladého muža s titulom bakalár donútiť zamyslieť sa, prečo je tak dlho nezamestnaný. Isté podmienky musí, samozrejme, spĺňať aj podnikateľ.

Podpora ktorú som nakoniec dostal činila asi 60 000 Sk a bola závislá od výšky platu.

Asi po troch mesiacoch som začínal mať pocit, že som tohto zamestnanca prijal omylom. Výsledky jeho práce boli mizerné, navyše sa ukázal ako pracovník lenivý a nepoctivý. Po desiatich mesiacoch trápenia som pracovníka prepustil a štátnu dotáciu vrátil.

I keď som mal možnosť prijať iného tzv. znevýhodneného uchádzača, rozhodol som sa radšej pre človeka, ktorý nebol s úradu práce. A môj názor že štátne podpory na vytvorenie pracovných miest sú zbytočné sa len utvrdil, aspoň v prípadoch, kedy je dotácia podmienená prijatím ťažko zamestnateľného človeka.

Ak sa len predsa rozhodnete takúto dotáciu využiť, mám pre vás niekoľko rád, ako minimalizovať riziko prijatia nevhodného zamestnanca.

  1. Dôkladne si preverte minulosť zamestnanca u bývalých zamestnávateľov a dôvody prečo bol prepustený, alebo prečo odišiel.
  2. Uchádzač, ktorý vystriedal príliš veľa zamestnaní, sa môže ukázať ako problémový.
  3. Skúste zvážiť či vám podpora vyváži zisk, ktorý by vám priniesol možno drahší, ale perspektívnejší zamestnanec.
  4. Neodporúčam zamestnať "znevýhodneného " uchádzača na miesto, kde nevznikne prirodzená kontrola ďalšími pracovníkmi.
  5. Byť dlhodobo nezamestnaným môže mať aj iné neznáme príčiny, napr. častá PN a pod., preto si takéhoto zamestnanca dôkladne preverte. Je síce možné, že uchádzač o prácu mal jednoducho smolu, alebo prácu nemal šťastie nájsť, ale na to by som moc nespoliehal.
  6. Ak ste pri začatí podnikania vyložene závislí od štátnej podpory, nemusí to dopadnúť dobre a podnikanie by som naozaj zodpovedne zvážil.
Tento článok sa vám nepáči.

Pridať komentár

Feedback