A to chcete zvýšiť platy o 30 percent aj zlým lekárom?

Tak sú nám tí naši lekári opäť v štrajkovej pohotovosti a možno z toho bude aj ostrý štrajk. Nič nového pod slnkom. Už je to trochu otrepaný folklór...

Tak sú nám tí naši lekári opäť v štrajkovej pohotovosti a možno z toho bude aj ostrý štrajk. Nič nového pod slnkom. Už je to trochu otrepaný folklór a vo svojej podstate sa nikto z bežnej verejnosti nemusí vzrušovať. Lekári nám štrajkujú odvtedy, čo sme im my "nesocialisticky" zmýšľajúci ľudia dali dar slobody a právo slobodne demonštrovať.

Alebo že by sme ich až tak neoslobodili? Hm?

No pamätám sa, lekári sa moc k štrajkovaniu za pohnutej éry nehrnuli. A platy ako všetci vieme, si zvyšovali podľa toho, ako bola aká služba nedostupná, alebo ako ju vyrobili nedostupnou. Vo svojej podstate tržný mechanizmus však.

Ale aby som moc neodbočoval. Tak si teda štrajkujte p. Kollár a spol. Máte na to právo a to je neodškriepiteľný fakt, trebárs aj za zvýšenie platov o 300%.

Čo ma však tak troška akosi irituje, a tak trošku aj nechápem, keď už zvýšiť platy, prečo aj lekárom, ktorí nepožívajú dobrej povesti a pacienti sa na nich často sťažujú. Len taká celkom naivná otázka. Aj takí lekári si zaslúžia zvýšiť plat?

Nebolo by potrebné riešiť to trochu ináč? Ak teda lekári dosiahnu vytúženého cieľa a predsa im tie platy zvýšia, (čomu neverím) čo tak prísť z nejakým mechanizmom odmeňovania, ktorí by diferencoval platy aj podľa kvality lekárovej práce?!

Len pre ilustráciu: ak by úrad pre dohľad, súd, lekárska komora a pod. evidentne uznali že lekár pochybil, nedostal by časť mzdy o ktorú mu bol zvýšený plat napr. pol roka.

Som presvedčený, že v tej chvíli by sa možno lekári viac snažili o lepšiu komunikáciu s pacientom a kvalitnejšie služby. Veď len pre nejakú "hlúposť" prísť o 20-30 tisíc korún nie je až taká zábava.

Preto ak máme zvýšiť platy lekárom, je potrebné to urobiť tak, aby z toho mala úžitok aj pacientska verejnosť a aj dobrí lekári. Tí ostatní nás zaujímať vôbec nemusia. A okrem toho, možno by verejnosť takto položenú požiadavku na zvýšenie platov predsa len viac akceptovala.

Tiež ma napadá taká otázka. Prečo sa tí dobrí lekári neozvú a nepovedia: "Nechceme, aby sa platy zvyšovali aj kolegom, ktorí nám nerobia dobré meno."(že by boli naši lekári len všetci dobrí?:))
Ale na túto otázku si môžeme odpovedať aj samy.


Ďalšou požiadavkou ktorá sa mi už tak celkom legitímna nezdá , je zrušenie transformácií nemocníc na obchodné spoločnosti, ktoré súdruhovia zatiaľ len pozastavili.

Prvým argumentom zástancom ponechania nemocníc v socialistickom stave je argument ideologický a to, že zdravotníctvo je niečo iné ako hociktorá iná podnikateľská inštitúcia a preto sa s ňou musí zaobchádzať ináč.

Tento argument je oponentom ťažko vyvracať, nie je totiž založený na logike a racionálnom uvažovaní, ale je zakotvený v mentálnej výbave veľkej časti lekárskej komunity a tiež aj časti menej uvažujúcej verejnosti.

Len tak mimochodom, stačí sa však pozrieť na to ako fungujú v trhovom mechanizme zubní lekári a vieme ako ďaleko sú už oproti iným lekárom. Priznám sa že si ani neviem predstaviť lepšie služby, ako som za posledné roky dostal práve v stomatologických zariadeniach. ( o tom možno inokedy)

Požiadavka na zrušenie transformácií nemocníc však neskrýva v sebe len a len ideologický rozmer uvažovania slovenských lekárov, ale aj ďalšie podružné nie príliš poctivé a z pohľadu lekára aj celkom racionálne dôvody.

V znôške ideologických argumentov cítiť strach lekárov z pricípov konkurencie a trhu ako takého. Je to možno koniec úplatkov, viac práce a to pravdepodobne v náročnejších podmienkach, keďže pacienti sa skôr či neskôr začnú chovať ako celkom normálni klienti.

Je to viac práce v náročnejších podmienkach za možno rovnakú mzdu ako teraz.

Pacienti sa budú snažiť využívať kvalitnejšie služby a vyhľadávať také zariadenia, ktoré majú dobrú povesť. Možno už nebudú akceptovať zdôrazňovanie osoby lekára v praxi, ale naopak, budú očakávať pozornosť práve voči svojej osobe. Nuž veci sa pohnú celkom prozaickým smerom a to prirodzeným vytlačením horších a slabších z trhu.

Nuž čo to znamená. Lekári si neveria. Majú strach z toho, že raz príde oznam že sa nemocnica, či niektoré oddelenia rušia, nie je totiž dostatok pacientov.. či výkonov, ktoré by uniesli réžiu zariadenia. A v tom socíku budú vždy vegetiť. Je jedno či je, alebo nie je pacient a či je vôbec spokojný.

A je možné, že niektorí lekári si v tom tvrdšom tržnom a spravodlivejšom režime práce už zamestnanie nikdy nenájdu. Treba sa preto zamýšľať nad tým, kedy je lekár lekárom. Asi už len tým, že má pacientov. Diplom ešte z nikoho lekára neurobil... to len mimochodom.

Boj lekárov za zvýšenie platov a zastavenie transformácií nemocníc je vo svojej podstate bojom za zastavenie či dokonca rušenie reforiem a bojom časti obyvateľstva za výnimočnejšie postavenie ako majú ostatní a to na ich úkor. Veď nemať rozpočtové pravidlá , či ich mať príliš mäkké a vágne a ťažiť z daní či poistného iných bez jasných obmedzení ktorého rámec jasne stanovuje trh, je len profitom na úkor tých, ktorých prostriedky sú limitované práve trhom.

Na záver, ak by predsa len p. Kollár a ďalší jeho spoludemoštranti a vyzliekači lekárskych plášťov chceli dosiahnuť zvýšenia platov, dávam im do pozornosti môj článok, "Prečo lekári nedosiahli uspokojenie svojich platových požiadaviek?!"

Tento článok sa vám páči.

Pridať komentár

Feedback