Zelený tieň

V Bratislave miznú z ulíc stromy, samozrejme dejú sa aj horšie veci, ale s nimi nemizne len zeleň ale aj tieň. Môžme sa pýtať prečo sa tak deje?  Nečakajte však odo mňa odpoveď /len naivné dohady/, tú by mal dávať niekto iný. Isté snahy sú, je v tom aj zmätok a zamlievanie a píli sa ďaľej. Čítam sem tam v novinách články o stromoch a alejách a aktivitách ich zachrániť, ale kým sa stihnem pridať už vlastne nie je prečo, alebo nepostrehne kam sa pridať. Niektoré aleje sú témou väčšej menšej a niektoré žiadnej debaty, len sa proste vypília, alebo sa debatuje, keď už k vypíleniu príde, vtedy netreba debatovať dlho stalo sa. O niektorých  stromoch, či alejách sa píše viac o niektorých menej a keď sa búra budova tak sa o stromoch stojacich pri nej nepíše častokrát vôbec, veď kto by to čítal. Ale napriek tomu, že sa o nich nepíše, tak tam chýbajú.
Keď sa prejdete okolo niektorých budov tak vám to ich okolie môže pripomenúť holoruby a v mojom prípade to tak je. Pýtam sa bolo to potrebné? Bolo to potrebné už teraz, veď žiadne práce na budove nezačali, alebo niekto len potrebuje drevo o rok do krbu.
Ako sledujem zbežne tie článkya popri tom veľa sa tiež dozvedám, keď sa prejdem po ulici, že z nejakých percent chorých stromov v meste sa stávajú choré asi skoro všetky. Panika. Sú dokonca také u ktorých by som si to ako lajik trúfol asi povedať aj ja. U niektorých snáď vadilo nejaké estetické kritérium, že bol proste krivý povedzme. Či je to dostatočné kritérum?
Všimol som si, že sa objavilo kritérium, ktoré spravilo v podstate skoro zo všetkých stromov, ale aj krovín v meste našich nepriateľov, lebo sa šíria prostredníctvom ich semien   do lužných lesov kam nepatria a bohvie ešte kam. Toto v podstate ospravedlňuje vypílenie každého stromu či kríku, len preto, že je to niečo cudzokrajné. S cudzokrajnosťou tu vládne všeobecne problém. Na základe tejto logiky /a mne príde cudzokrajných stromov v Bratislave dosť veľa, už len po prechádzke lesom Karpát / by šlo obhájiť vypílenie celej botanickej záhrady, ktorá lužné lesy priamo cez rieku má, uvažujúc tak pri mojej naivnej predstave o schopnostiach pohybu semien. Mená sa samozrejme tých nebezpečných cudzokrajných stromov neuvádzajú, veď prečo my obyčajný čitatelia nie sme odborníci a náhodou by si chcel niekto niečo overiť ohľadne napr.: problematiky vysemeňovania. 
Ďaĺšou otázkou v nadväznosti na to je prečo až teraz ten boj s nepriateľskými stromami začal tak nápadne prebiehať? Keď už pripusťme ani nie sú choré samy o sebe, skôr teda sú choré na základe svojho pôvodu a stávajú nebezpečné a hlavne sú nositeľmi nebezpečných semien. Keď sa niekde nejaká alej na žiadosť a na základe zmeny názoru mestských poslancov na výnimku zachráni aspoň na čas / aspoň volebného obdobia/, tak niekde nejaká bez debaty padne a to nemuselo ísť ani o potrebu developerov, či niekoho kto zháňa krmivo pre krb. Developer, alebo niekto niekedy sľúby stromy, zeleň, ale častokrát asi bez právne záväznej formulácie, čiže sa jedná o záväzok dobrej vôle a tak sa neobjavia, alebo len v merítku dobrej vôle. Keď už ich niekto dodá a neberme teraz v úvahu inštitúciu, tieto nové stromy neposkytujú tieň a dlho ani nebudú ako tie pôvodné, nemajú samozrejme takú výšku, ani veľkosť koruny, lebo to pochopiteĺne nie sú 20-30-50 a viac ročné stromy, tie len tak ľahko ak sa nemýlim nepresadíte, ináč by sa možno nepílili.
Ťieň nie je u nás príliš artikel, v arabských krajinách áno, tam sa platí za parkovacie misto v tieni. Nám musí čochvíľa stačiť tieň budovy tiež.
Vyplovávanie celých alejí, ktoré niekomu zavadzajú, doprava je obľúbená pre tento prípad, upozorňuje aj na fakt, že tu nejde len o zdravie stromov o tom by skôr hovorilo prerieďovanie alejí. skonštatuje sa stomy sú choré, zanedbalo sa to. Ale kto, prečo, ako sa tomu do budúcna vyhnúť? Nezanedbal niekto svoju povinnosť? Je správny obľúbený prístup, veď už je to minulosť? A ako teda do budúcna zabrániť vysádzaniu tých nebezpečných stromov? Už som moc zvedavý.
Dokonca nemôžeme krivdiť ani všetkým developerom ani pre zjednodušenie mestu, že sa s nimi nevie dohodnúť / my sa možno ani nevieme a snáď ani nesmieme dozvedieť, kto to a čo vlastne vyjednáva a má na starosť, anonymita nadovšetko /.
Niekto kto zastupuje mesto / možno na to nebol ani nik určený/  v týchto veciach sa nevie dohodnúť ani so štátnymi inštitúciami ako novovzniknutou nemocnicou jedného ministerstva na cintorínskej, kde developer síce stromy vysadil, ale popri nemocnici ani v náznaku alej nepokračuje a mohla by. V skutočnosti by sa asi v tomto prípade mesto dohadovať ani príliš nemuselo. Možno ich tam za 10 rokov skúsia vysadiť.
So stromami sú starosti, sú to potvori, treba po nich hrabať lístie. 
Tvorba zelene nemusí prebiehať len na miestach , kde má tradíciu, čiže tam už pôvodne bola.
Tempom, ktorým pílenie pokračuje /vzhľadom na to, že nepoznám jeho program/, môže pre nás znamenať horúce leto, možno je to akýsi pokus, ktorý som nepochopilnahnať ľudí z ulíc za tieňom do podnikov a teda nepriama podpora podnikania.
Môžeme sa pýtať kto vlastne píli tie stromy? Sú to zamestnanci mestských podnikov, čo sa majú starať o zeleň? A sú vôbec také? Sú to šikovné súkromné firmy? A kde vlastne končí drevo z týchto stromov, tá zanedbateľná položka? Mohol by som si to drevo kúpiť? Je to drevo vzácne, skončí v krboch magistrátu či mestských častí? Vyrobia sa z neho fajky, husle? /Zabudol som sú choré asi./ Či je to drevo odmenou za odvoz a prácu zle plateným pilčíkom, aby pri tom nikoho nezabilo? Pýtam sa. Ide to drevo na smetisko? Bohvie. Asi by som to ani nemal vedieť, keď sa o tom nepíše asi to nie je podstatné a rozhodne to nie je suma.
Ono to vlastne s tým miznutím stromov hrozivo vyzerá, miznú tie čo si pamätám ešte ako dieťa, skôr ich vídam od detstva, niekto od mladosti, niekto od svojho odchodu do dôchodku... Mizne tieň a zeleň, ale niekde to snáď treba a pred gymnáziom sa bude možno pestovať zelenina, že ma to ešte nenapadlo. Častokát neprichádza náhrada v podobe mladých v niekotrých prípadoch aj roky, koreň vykopať nie je len tak, ale aspoň deti si môžu skákať po spílených pníkoch, sadnúť si na ne, zaviazať šnúrku a keď narastú odsťahujú sa možno do inej krajiny a iného mesta. Veď prečo nie?
Môžeme byť radi, že tu nemáme často zemtrasenie, to dá stromom tiež zabrať. Na zvuk motorovej píli sa dá zvyknúť. Niekomu, keď ho počujete v lese, môže pripomínať kravy.

 

Pridať komentár

Feedback