Toaletné inšpirácie

Preháňam, keď poviem, že Bratislava trpí pouličným močením a počas vianočných trhov preplnenými páchnucimi prenosnými toaletami. Inšpirácie a zaujímavé riešenie nájsť v iných mestách a to aj centre amsterdamu, kde sa jedná o riešenie lacné, možno v našich končinách by bolo poburujúce, alebo chclo by si zvyknúť, ale čo sa týka močenia majú nad kanalizačnými mrežami postavené kovové do slimáka zatočené zvislé plechy na výšku cirka dvoch metrov, muž ktorému je treba močiť vojde do ulity, ku ktorej vedie častokrát rada a vyští sa vlastne rovno do kanála. Žiadne zásadné náklady s nosením dreva do lesa. Písal som o tejto možnosti staromestským poslancom a bolo to už pár rokov dozadu, ale nebolo to pre nich asi dostatočne inšpiratívne, alebo uprednostňujú, keď sa nosí drevo do lesa, či je to skutočne zanedbateľný problém. Čo však dodáva mestu lepší vzhľad? Točité povedzme plechové, elegantne spravené miesta na močenie pre mužov, či ošťaté nárožia domov a muži brodiaci sa krovím parčíkov,/ ani tých nie je veľa /, či umelohmotné kabínky, ktoré nemožno úplne vypustiť z námestí s ohľadom na ženy, ale možno by mohli byť stacionárne, dokonca murované, j keby plastové a skutočne napojené na kanalizáciu s tým, že ich obsah by opúšťal kabínku kanalizáciou a nedochádzalo by k takému niekedy výraznému zápachu, ktorý sa vie preniesť do spomienok na mesto nielen turistovi. Muži vetriaci v okolí trhov po mieste kde si uľaviť, ženy stojace v rade dlhej cez polku trhov, pred niečím čo by mal byť záchod pokiaľ sa nepozvraciate, omdlieť sa vám nepodarí.
Možno o obyvateľoch Bratislavy koluje historka o ich zdržanlivosti v močení a schopnosti znášať utrpenie či nadmerne vyvinutom močovom mechúre, zapísanom narýchlo v génoch po stáročnom pití piva, čo by možno niekto označil, za pre Bratislavu v minulosti nie príliš typické. Plastové prenosné záchodky, ktoré aj sem tam niekto prekotí, skôr pripomínajú nejaký open air festival a nie mesto ako Viedeň, kde sa na niektoré toalety v centre zmestíte s vozíčkom,/ a nie je tam taká jediná ako pamätník/, ale aj s celou rodinou a nesedí pri nich vždy pani, ktorá by od vás pýtala sumu  za ktorú si pomaly dáte malé pivo a pozarala vám pod ruky koľko toaletného si beriete.
U nás sa verejné toalety menia v podniky, pravdepodobne pre dostupnosť ich prenájmov a človek, ktorý sa prišiel prejsť musí navštíviť, kvôli močeniu nejaký podnik aj keď pred chvíľou z dákeho vyšiel a znášať útoky či zazeranie prípadne sa dočkať toho, že nedostane kĺúče od záchodu, keď ho vyhodnotia na niečo na spôsob bezdomovca.  Vedenie mesta by mohlo označiť  cedulkami vo viacerých jazykoch miesta, tak ako sa sadia rôzne medzi štátne návštevy stromy, kde sa odporúča, či dovoľuje v parčíkoch močiť, lebo niektorým stromom, kríkom a rastlinám moč a pod jeho vplyvom kyslá pôda dokonca vyhovuje. Podzemné záchodky sa prenajímajú a premieňajú na podniky,  či dokonca chátrajú, ale ich prenájmy, či možno aj predaje, nepokrývajú vznik nových prístupnejších toaliet, asi u nás nič neobvyklé, bez strmých schodov a hlavne takých kam sa nebojíte vstúpiť. Keď pred úradom vlády ští niekto do krovia, či v parku pred filharmóniou, či niekde... je to pripomenutím toho, že diabol je v detailoch a v meste sa zabúda na potreby obyvateľstva a to tie najzákladnejšie. Sú teórie, ktoré takéto drobné problémy spájajú s rastom kriminality, pokiaľ možno graffity zrovnávať s ošťatými ulicami. Božský dážď ich robí zase nevinnými. My samozrejme nezabúdame a uskutočňujeme svoje potreby zase, kde sa dá. Riešenie by podľa niekoho mohlo byť: nepite, hlavne nie pivo, nechoďte do mesta, medzi ľudí, zostante sedieť doma pri televízii. Možno, ale prehliadam snahu zo strany poslancov zvýšiť návštevnosť podnikov.
Ísť do Viedne a navštíviť tam niektoré verejné toalety, môže byť kutlúrny zážitok  a dokonca aj pre milenecké páry a zvláda ich prevádzku mesto. Opravte ma ak sa mýlim. Frflem? Možno je cieľ centrum Bratislavy vyľudniť, zbúrať a postaviť namiesto neho obchodné centrum. Sú tu okrášlovacie spolky, ktoré dávajú mestu sochy, nebudem ich hodnotiť, ale chcelo by to takú v ktorej útrobách je toaleta, snáď aj z bronzu. Niekto platí vstupné do galérie jej návštevníkom, ale prispieť mestu na verejné toalety je mecenášom dosť ponižujúce. Zbierka na cyklomost sa mi vidí úplne reálna aj čo do úspešnosti. Zbierka na verejné toalety znie až smiešne, ale keď človek neskúsi nevie. Škoda, že ulice nie sú vo väčšej miere súkromné, aby sa o ich vzhľad aj niekto staral. Možno aj v iných ľuďoch ako vo mne prežíva duch gangstra, či malého nezbedníka, ktorí si zvykol skrývať sa v kroví pred ľudmi a pred policajtami hlavne, a pustiť tajne prúdom, aby som nebol potrestaný pokutou či v lepšom prípade výčitkami. Tak ako sa problémy mesta s parkovaním riešia papučou, väčšinou inokrajcom, cudzincom, veď čo sa sem trepú, tak sa niektoré potreby riešia hrami na skrývačku ako u babky na záhrade v malinčí, veď tí čo nemajú radi prírodu nech sa presťahujú. Kdesi turisti s  trpkým úsmevom spomínajú na mesto, kde viac krát skoro dostali papuču,/ ale to je už vlastne iná téma,/ keď sa boli vyšťať v parku v kroví. Och aké dobrodružstvo. Možno by si mala Bratislava zase zmeniť meno, aj keď to nie je práve rozprávková bytosť, možno priláka znova k opätovnej návšteve dobrodruhov aj bez toho. Získať slávu len braním, alebo aj dávať? Je cieľ, aby sa turista, návštevník vrátil, alebo už radšej neprišiel? S kým sa zložíme na toaletu?

Pridať komentár

Feedback