“ Stará zásada: Kto nepracuje, nech neje. Je nahradená novou: Kto neposlúcha nech neje.“ Lev Trocký, The Revolution Betrayed, 1937, str.76 – preklad z J.Gray, Liberalismus, OI,1998/ Snáď práve k takejto zmene nepríde, pričom neplatí dnes už ani veľmi prvá. Pokiaľ si niekto myslí, že máme pravicovú / konzervatívnu vládu tak stojí za zamyslenie a inšpiráciu Portlandská deklarácia, či tam existuje podľa správania a vyjadrených predstáv nejaká názorová zhoda: https://phillysoc.org/collections/tributes/tributes-to-erik-ritter-von-k... A mali by sme asi si uvedomiť, že žijeme od revolúcie stále viac v zaopatrovacom štáte. „V tomto štáte nachádzajú svoje zadosťučinenie dve lavicové túžby- rozšírenie štátnej moci a závislosť človeka na štáte, ktorý riadi jeho život od kolísky až po hrob.“/ V súvislosti s úvahami A.de Tocqueville ... v knihe Levicové smýšlení, str.34. Eric von Kuenhelt de Ledihn, Cevro institut /Aj to či je nejaká choroba pre nás nebezpečná a ako veľmi rozhoduje za nás štát, politici /a to nie len v prvom momente.../, nie štatistiky /častokrát nedostupné..., alebo len pre vyvolených... /, vedci, odborníci, skúsenosť ľudí z okolia, rodiny a známych, osobná skúsenosť... skôr politické sociálne experimenty. Vytráca sa možnosť niesť za svoj život osobnú zodpovednosť aspoň oficiálne...
A potom dá sa uvažovať čím iným než hlavne politikou je obviňovanie verejne ľudí z trestných činov v médiách / zločincami vedia aj byť ministerstvá a vedia mať neodvolateľné vedenie.../, bez jednoznačných dôkazov a následkov pre jednu aj druhú stranu, či aspoň jednu stranu zakladá istú kultúru. Prežíva kultúra trestných oznámení, tej vody na mlyn prieskumov voličských hlasov. Slová a s nimi sľuby nemajú váhu, podkopáva sa ich význam / obľúbené je napr. slovo: dobrovoľne/ podsúvajú sa im iné významy než majú . Obvinenia sú len fraškou a hrou na city voličov, ospravedlnenia, podrazy, klamstvá, zavádzajúce vyjadrenia, nadávanie politickým oponentoma partnerom, nepamätanie si toho čo som povedal včera, nestátie si za slovom. Množstvo verejnosti predkladaných tvrdení bez dôkazov, pochybností, pokory a politikou pokorená veda.
Dnes snáď zase hocikto môže /cítiť sa byť politikom/ byť v politike, ukážkou toho sme dennodenne svedkom. Králi so vyššou šľachtou boli pre vládnutie vychovávaný. Deti s veľkou mocou z volebných urien.
Sú aj doktori v médiách, ktorý sa neboja zrovnávať Koronu s chrípkou a nevnímajú pozitívne šírenú paniku:
https://echo24.cz/a/SQGFj/covid-je-jen-takova-predehra-lukase-pollerta-desi-lehkost-s-jakou-se-pristoupilo-na-testovani-zdravych
Dnes azda viac než inokedy sa môže zdať, že sa napĺňa predstava štátu podľa Frédérica Bastiata: „Štát je veľká fikcia, ktorej prostredníctvom sa každý pokúša žiť na náklady všetkých ostatných.“/Co je vidět a není vidět. Liberální institut 1998/ Aj keď to tak možno nechceme..., aj keď je to ako u koho vecou miery..., aj keď nie je prípustné to asi priznať..., i keď sa k tej činnosti, aby to tak bolo zdá sa vyzýva...
Pridať komentár