Poznámky

1. Opatreniam proti Korone chýba cieľ, nám známe vyvrcholenie plánu. Napríklad povedzme: keď sa necháte testovať trikát...týždeň po sebe a hodnota/incidencia nakazených klesne v nejakom okrese pod 0.5% tak v ňom môžete otvoriť školy, reštaurácie na mesiac, toto na týždeň...Nie, že sa po splnení plánu zmenia pravidlá, aby sa nič z toho nemuselo spraviť ako odmena za zodpovednosť... Plán by mal byť splniteľný, čiže cieľ nie postavený na nedosiahnuteľnom počte chorých ani za bežnej chrípky, aby sa niečo zmenilo, domyslime si čo. Plán by mal byť zrozumiteľný a motivačný...  To je plán, ale od 18 rokov ako hranice na testovanie sa prepracovať cez 15 k desiatim za ani nie týždeň, je prístup, ktorý oslabuje dôveru v čokoľvek je povedané.../Teraz samozrejme máme novú mutáciu, ale tie asi, kým korona nevyhynie budú asi aj do budúcna..., ale je smrteľnejšia? alebo je len nákazlivejšia?... Naučili sme sa žiť aj s chrípkou..., tak snáď prežijeme aj koronu... Len jemne udržať pod pokličkou vlak idúci 700 kilometrov rýchlosťou/.  Bez možnosti plánovať sa dá veľmi problematicky podnikať a príjemne žiť...“ No keď naopak uznávame, že nie práca, ale zákon je základom vlastníctva, potom umožníme všetkým tvorcom utópií vnucovať ich projekty...Kto môže predvídať aký dekrét bude vydaný zajtra, pozajtra o týždeň? Raz sa zákonodarca postaví do tejto bezmedznej vzdialenosti od všetkých ostatných ľudí s plným vedomím uverí, že môže voľne narábať s ich časom, prácou, s ich transakciami, so všetkým tým čo tvorí vlastníctvo... A kto by v takých podmienkach mohol a chcel nejako podnikať.“ /Fréderic Bastiat, O Zákonoch, vyd. Kalligram,2002, /kapitola Všemocný zákon plodí neistotu, str.35 a 36./ „ Kedykoľvek sa výrobné prostriedky dostanú pod kontrolu jedinej moci, nasleduje určitý stupeň otroctva.“ /Michael Oakeshott, Rationalism in Politics, London:Methuen , 1962 str. 46 – Preklad z češtiny použitý z John Gray, Liberalismus, OI, 1998/ Ako dokážu uvažovať politici a ako pre nás prezentujú dáta média a iné : Cyril Höschl 1. díl: Restrikce kvůli koronaviru jsou podobné, jako by politici proto, že lidé umírají na silnicích, jim zakázali jezdit auty - Svobodné Universum (kupredudominulosti.cz)
2. Opatrenia na podporu v „ Koronakríze“ vytvárajú závislosť na štáte ako u ľudí aj u firiem... / Pre zrovnanie s obdobím socializmu  za ČSSR a ako ho vnímame: www.buraniemytov.sk/ ROpatrenia robia ako keby z firiem štátne podniky. Zamestnanci sedia nie vždy radšej doma, ale keď už  tak nielen na homeoffice , ale aj na Očr. Keď sa vám nedarí v podnikaní a klesnú vaše tržby na istú úroveň a opakovane /napr. začnú vás s kamenným obchodom valcovať eshopy/ tak za normálnych okolností podnikanie položíte, alebo sa za prirodzene zmenených okolností, napr. veľa chorých na chrípku, nejakým spôsobom prispôsobíte.. zavriete podnik na vlastné náklady na nejakú dobu, spustíte eshop, zavediete rúšky...aj bez donútenia štátom a možno aj za prísnejších podmienok a skôr... /Človek dnes síce dostane podporu, ale odkladá splátky do sociálnej a zdravotnej poisťovne, splácanie hypotéky, ktoré sa kopia... /Bude vôbec po istom type podnikania/ výroby či služieb.../, ktoré človek robil, niekedy v budúcnosti, keď to všetko skončí ešte dopyt? Taktiež možnosť odkladania splácania hypoték, môže vyvolať falošné nádeje. Byty skončia v dražbách, kde lacnejšie kúpia tí čo majú peniaze. Stredná trieda zlákaná lacnými hypotékami, roztúžená lacnými úvermi, nízkymi úrokmi podnietenými politikou ECB... a bankami..., skončí chudobnejšia a bude menšia... Keď počas dotovanej doby nečinnosti stratíte odberateľov, zákazníkov, prácu, pracovné návyky, možnosti a chuť podnikať. Aký význam mali dotácie, keď vás len odďaľovali od nutnosti prispôsobiť sa trhu, situácii a v konečnom dôsledku mohli napáchať viacej škody ako úžitku a vlastne Vám len krátkodobo niečo čiastočne nahradili? Náhrady oddialili možno vašu nakoniec ešte väčšiu bolesť... a nakoniec ešte vážnejšie problémy. Štát predsa žije z peňazí daňových poplatníkov, /nepadá nám mana z neba na ceste do zeme zasľúbenej/, ktoré mu odvedú na daniach a je likvidačné,  a sebazničujúce, aby ich dlhodobo dotoval.

“ Stará zásada: Kto nepracuje, nech neje. Je nahradená novou: Kto neposlúcha nech neje.“ Lev Trocký, The Revolution Betrayed, 1937, str.76 – preklad z J.Gray, Liberalismus, OI,1998/ Snáď práve k takejto zmene nepríde, pričom neplatí dnes už ani veľmi prvá. Pokiaľ si niekto myslí, že máme pravicovú / konzervatívnu vládu tak stojí za zamyslenie a inšpiráciu Portlandská deklarácia, či tam existuje podľa správania a vyjadrených predstáv nejaká názorová zhoda: https://phillysoc.org/collections/tributes/tributes-to-erik-ritter-von-k... A mali by sme asi si uvedomiť, že žijeme od revolúcie stále viac v zaopatrovacom štáte. „V tomto štáte nachádzajú svoje zadosťučinenie dve lavicové túžby- rozšírenie štátnej moci a závislosť človeka na štáte, ktorý riadi jeho život od kolísky až po hrob.“/ V súvislosti s úvahami A.de Tocqueville ... v knihe Levicové smýšlení, str.34. Eric von Kuenhelt de Ledihn, Cevro institut /Aj to či je nejaká choroba pre nás nebezpečná a ako veľmi rozhoduje za nás štát, politici /a to nie len v prvom momente.../, nie štatistiky /častokrát nedostupné..., alebo len pre vyvolených... /, vedci, odborníci, skúsenosť ľudí z okolia, rodiny a známych, osobná skúsenosť... skôr politické sociálne experimenty. Vytráca sa možnosť niesť za svoj život osobnú zodpovednosť aspoň oficiálne...
 

3. Keby bol uplatňovaný dôsledne princíp subsidiarity nebol by možný za daných okolností núdzový stav...  A nezostali by sme v takej miere len pri rečiach o dôvere v ľudskú zodpovednosť...

4.  Sú ľudia na svete dokonca vedci, pracovníci v zdravotníctve, ktorý chcú aj za čias Covidu otvoriť ekonomiku :  https://gbdeclaration.org/

A potom dá sa uvažovať čím iným než hlavne politikou je obviňovanie verejne ľudí z trestných činov v médiách / zločincami vedia aj byť ministerstvá a vedia mať neodvolateľné vedenie.../, bez jednoznačných dôkazov a následkov pre jednu aj druhú stranu, či aspoň jednu stranu zakladá istú kultúru. Prežíva kultúra trestných oznámení, tej vody na mlyn prieskumov voličských hlasov. Slová a s nimi sľuby nemajú váhu, podkopáva sa ich význam / obľúbené je napr. slovo: dobrovoľne/ podsúvajú sa im iné významy než majú . Obvinenia sú len fraškou a hrou na city voličov, ospravedlnenia, podrazy, klamstvá, zavádzajúce vyjadrenia, nadávanie politickým oponentoma partnerom, nepamätanie si toho čo som povedal včera, nestátie si za slovom. Množstvo verejnosti predkladaných tvrdení bez dôkazov, pochybností, pokory a politikou pokorená veda.
Dnes snáď zase hocikto môže /cítiť sa byť politikom/ byť v politike, ukážkou toho sme dennodenne svedkom. Králi so vyššou šľachtou boli pre vládnutie vychovávaný. Deti s veľkou mocou z volebných urien.
 

5. Niekedy sa zdá ako keby v dnešnej dobe vo vláde bola iba jedna strana. Vládu jednej strany sme tu už mali. Najdôležitejší sú ministri len z jednej strany a tí čo tam nie sú so všetkým súhlasia /len nie jednohlasne/ aj keď to nehovoria. Dar od najvyššieho: povolený odpor, bez urážok a vyhrážok za to, spôsob ako sa konečne dostať nad hranicu zvoliteľnosti.

6. Predkladanie a spomínanie vedeckých výskumov: ...Tuto niekde máme vytlačený vedecký výskum, / Od koho, pre koho...?/ má to 19 strán, keď chcete zoberte si... Odkiaľ? Zrazu už neexistuje možnosť posielanie linkov, materiálov, zdrojov cez sociálne siete, pri náhlom popude zmyslov. Prieskumy pre vyvolených...Bez konkurencie...
7. Je v núdzovom stave zakázané zhromažďovanie sa a hromadné státie v rade na testovanie aj keď nie je mráz? Čo už vody namúti nejaké zbieranie podpisov?

8. Niekto už pozná a vie vypočítať cenu každého zachráneného ľudského života...

9. Nie je dôveryhodnejšie už video než nahrávka? Nehovoriac o minulých skúsenostiach...Tradícia je neporušená. Pred kamerami sa oproti iným krajinám nosia rúšky, aj v televízii.

10. Čo investície a ďalší vývoj : https://www.youtube.com/watch?v=CstQdoPmG6w

11. Otvorený dopis belgických lekárov a zdravotníkov: https://blanickymanifest.cz/uncategorized/otevreny-dopis-belgickych-leka...
    https://www.aier.org/article/open-letter-from-medical-doctors-and-health-professionals-to-all-belgian-authorities-and-all-belgian-media/, 20. 9. 2020

12. Alkohol cítiť aj v kanceláriách, priestoroch, kde sa nepije, či už nepije. Ľudia, ktorý asi nie sú taxikári, jazdia osamote v autách s rúškami na tvári, že človek musí rozmýšľať koho viezli. Tu sa neprotestuje, ale žije viac tajne... Za prohibície v USA sa začalo ešte viacej a tajne piť. Ľuďom ešte nedošlo, že je zakázané žiť. Tak je možno otázkou času, keď tajne budeme žiť viac než sme pred tým žili verejne...

13. Ľudia sa asi v panike dávajú testovať pri najmenších príznakoch, lebo s obávajú toho najhoršieho, boja sa o život a chodia do miest, kde je väčšia možnosť nákazy, aj keď ešte neprekročili 30, nie sú si istý svojím zdravím, možno lebo už dlho neboli na preventívnej prehliadke. Existujú  aj grafické zobrazenia častosti úmrtia podľa veku:
14.  

Sú aj doktori v médiách, ktorý sa neboja zrovnávať Koronu s chrípkou a nevnímajú pozitívne šírenú paniku:
https://echo24.cz/a/SQGFj/covid-je-jen-takova-predehra-lukase-pollerta-desi-lehkost-s-jakou-se-pristoupilo-na-testovani-zdravych
 

14. Slovo spoločenstvo zrazu už ako keby nepredstavuje malú uzavretú skupinu, ktorú charakterizuje väčšia blízkosť. Podsúvanie opačného významu slovám  sa môže zdať u politikov módou. Lebo my sme také spoločenstvo európske a dostávame vakcíny na prídel, o týždeň už vraj objednali a veľa... Sľuby, zahmlievanie... /Nemožnosť vybrať si, prípadne aspoň druh vakcíny, prípadne po odporučení doktorom.../ V niekom tento prístup známy z čias socializmu /tie nás naveky úplne neopustili, pokúšajú/ môže vyvolávať záchvevy nostalgie, úsmev a možno aj tlačenie sa sĺz do očí.  Nedostatkový tovar v obchodoch a už za ním ani nemôžete ísť ani za hranice,  ani objednať, ani si priplatiť, zákaz cestovať, plánované očkovacie preukazy. Voľný trh ešte v nejakej miere existuje a nie sme úplne odkázaný, aspoň sa zdá podľa diania v okolitých krajinách, na žiadneho veľkého brata aj keď možno ten kto nakladá s našimi daňami áno.

15. Spartakiády sa asi tak skoro nedočkáme, jedine, že ju budeme povinný cvičiť z domu. Namiesto športovania, umenia, vyučovania, jedenia v reštauráciách sa uprednostňuje jeho dotovanie. Vďaka bohu, že pri takom riziku nákazy nie sme vyhnaný zo svojich domovov...Napr. v Austrálii uvidíte ľudí s rúškami v plnom hľadisku na športovom prenose. Prečo? Zbláznili sa? Dotovanie ide z daní, dane od obyvateľstva. Prečo sa nedeje umenie a kultúra zoči voči, ktorá driemala a mala vyprsknúť na všetky strany? Prečo sa v uliciach len behá a bicykluje a to sa nedotuje ako dnes už súčasť covid kultúry? Prečo neznie hudba a nedeje sa divadlo a tanec, umenie..., necestuje sa s ním a nepredvádza sa na čerstvom vzduchu, aby si daňový poplatníci prišli na svoje, keď tomu počasie praje...? Kam klesne úroveň športu klubov... nielen tých vyvolených... bez tréningu a hrania...?

 
Dnes azda viac než inokedy sa môže zdať, že sa napĺňa predstava štátu podľa Frédérica Bastiata: „Štát je veľká fikcia, ktorej prostredníctvom sa každý pokúša žiť na náklady všetkých ostatných.“/Co je vidět a není vidět. Liberální institut 1998/ Aj keď to tak možno nechceme..., aj keď je to ako u koho vecou miery..., aj keď nie je prípustné to asi priznať..., i keď sa k tej činnosti, aby to tak bolo zdá sa vyzýva...