Nedele

Dnes ľudia žijú vo väčšej miere v anonymných komunitách televíznych divákov, alebo možno na chvíľu pokoronových poslucháčov, divákov na diaľku služieb božích a omší / niekto seriálov/. Možno však tak ako aj z nevyhnutnosti u ľudí čo to nikdy nerobili, vzrástol dopyt po objednávkach cez eshopy tak bude rásť dopyt po udalostiach, programoch v rádiu a televízii, pri ktorých sa nemusí človek stretnúť s nikým, či len členmi domácnosti napriek tomu, že to nebude nevyhnutné. Uvidíme.
Keď chceme byť dôsledný či konzervatívne, historicky dôsledný treba si uvedomiť, že to, že my si predstavujeme nedeľu presne vymedzenú moderným časom, nezodpovedá ešte tá od 00,01 do 23,59 biblickej či stredovekej skúsenosti, či vnímaniu. Deň končil zotmením, preto sa ešte dnes stretneme s uznávaním večerných sobotných omší za nedeľné... Koniec koncov veď koľký ľudia ešte dnes zaspávajú so zotmením nielen vzhľadom a ohľadom na zimný a letný čas.
Dá sa pochopiť, že zatvorené obchody v nedele môžu byť prejavom pokusu obrany voči inovercom, spôsobom ako i dať najavo kto má v krajine moc, k akej tradícii patrí. Niekde v Európe sa však môže v blízkej budúcnosti na základe takéhoto precedensu, prístupu stať, že budú mať zavreté dva dni, či možno 3 dni v týždni...Aj tu však by bolo lepšie brať v úvahu princíp subsidiarity, teda štát by nemal riešiť veci, ktoré sa vedia vyriešiť na úrovni jednotlivcov a rodín, spolkov, komunít, samospráv... Teda že rodičia, deti, rodiny a ľudia, aj tí ktorý sú majiteľmi obchodov dajú svoje presvedčenie najavo nie prostredníctvom novín pochybnými štatistikami, či na základe tlaku štátu, teda vlády, politikov zákona niečo zakazujúceho, či trestajúceho, ale na základe vlastného presvedčenia a nebudú do obchodov, nákupných centier, krčiem chodiť, alebo sa aby sa vyhli šoku budú v tom obmedzovať. Tu sa musíme pozrieť na vec prečo tak ľudia už nespravili, či nespravia: najprv z pohľadu ako vnímajú svoju návštevu obchodu, obchodného centra a potom z druhého pohľadu ako vnímajú, môžu vnímať ochotu pracovať niekoho koho v tom obchode stretnú. Veriaci kresťan, kresťan, kresťanský ateista, ateista, inoverec nemusí vôbec vnímať , že by bol niekto nútený a tobôž nie v Bratislave, kde je väčšia konkurencia, že musí robiť v nedeľu / Citový argument s pracujúcimi matkami,/ pripomínajúci niekoho nostalgiu za dobami nenaplneného socializmu/, ktoré nemajú čas na deti, by sa dal rozvinúť tak, že by sme sa  mohli pohoršovať aj nad tým: Prečo robia  vlastne v sobotu, keď je to víkend, alebo vôbec sa pohoršovať nad tým prečo vlastne matky robia skoro ráno a neskoro večer v týždni a prečo sa vôbec nevenujú stále deťom po celý týždeň, prípadne aspoň nespúšťajú potraviny v košíku susedom z balkóna. Stavme sa, ale okrem matiek, napriek výzoru stretnete ako predavačky aj nematky, netehotné a nefrajerky. Predstavte si, že i dnes nemávajú ženy dokonca ani muži deti ani v štyridsiatke a súčasne sú stále ženy / nebojte sa aj muži/, ktoré v tom veku už môžu mať dospelé deti, či vnúčatá aspoň adoptívne. Niekto by sa možno stavil, ale v obchode môžete stretnúť aj študentov aj študentky.
I v potravinách sa dá v sluchátku rýchla, či sčasti omša počúvnuť v rádiu cez obednú pauzu, deťom sa dá zavolať, dohovoriť, či poradiť im po telefóne zo svojho mobilu, či sa s nimi vidieť cez whatsup, čiže moderné technológie umožňujú nielen možnosť náboženského vyžitia: obrad na sluchátku handsfree, možno skrytom pod vlasmi, počas dokladania tovaru, alebo taktiež vám dcéra do toho istého sluchátka môže čítať domácu úlohu, /odfotiť ju do mobilu a poslať cez mail ku kontrole/, tak ako vie niekto takto počúvať hudbu..., ale priznajme si môže to samozrejme vopred vadiť vedúcemu, zamestnávateľovi, ale keď súbežne vykonávate svoju prácu a on vlastne nevie a ani nemusí vidieť, že či na tom jednom uchu počúvate hudbu, niečo, muža či dieťa... Dajú sa písať smsky, hovoriť do telefónu témy vyhľadávania na webe, či hlasové správy. Mnohé čo človek vie dnes tu v tomto raji popri práci robiť a neohrozí to zásadne jeho výkon, nemusí byť , alebo nemuselo by byť niekým akceptované..., ale takisto nie je ani ľahko kontrolovateľné. Sú aj iné zamestnania čo robia cez víkend ako umelci, hasiči, IT atď. a nie je to len výtvor predstavivosti. Z toho všetkého možno vyvodiť, že človek môže dnes aj vďaka technológiám a ich využívaniu napríklad udržiavať v práci, počas práce lepšie vzťahy dokonca aj s rodinou, upevniť väzby s cirkvou /popri práci z domu bez kontroly teda počúvať omšu, služby božie, či operu, či niekým čítanú knihu aspoň na pol ucha, či niečo pozerať na pol oka.../ a krajinou než povedzme 20, 30, 40 rokov dozadu. A dnes stále aj s inými cieľmi existujú odbory, či vzbury zamestnancov, ktorí si vedia presadiť veci, ktoré nemôže byť možné pokladať za prekážku pri práci a vedia sa o to ako už dnes vieme postarať aj choroby, lebo taká práca z domu, bola pre niektoré firmy... nepredstaviteľná a zamestnanci rodený lenivci, potrebujúci nad sebou dozor a hlásenie odchodov a príchodov do práce. Dnes už zdá sa vďaka korone vzrástla dôvera a  začala byť viac akceptovaná práca z domu, či odniekiaľ inakiaľ než obvyklého pracoviska. Aj potraviny sa môžu dať objednať cez eshop, bez pohľadu na pracujúce ženy, ktorý mohol stáť za to.
Študentom, ktorí budú mať kvôli prípadnej nepracovnej Nedeli o deň menej na možnosť privyrobiť si cez víkend, alebo teda zúži sa im minimálne rozsah možnosť, nie je čo závidieť. Nestačí, že už majú vlaky zadarmo a musia /možno/ častejšie, niekedy úmorne cestovať k rodičom po lásku a vreckové, kde tie pracovné šance môžu byť menšie, či menej lukratívne, či nebudú žiadne, pokiaľ rodičia nechodia na hríby, nemajú pole, či nezavárajú napr. uhorky...
Na problém nedele sa dá pozerať aj cez názor strán na princíp subsidiarity / obdobne sféru suverenity/, teda učenie o kompetentnom rozhodovaní na čo najnižšej spoločenskej úrovni... Pojem subsidiarity sa stal  úplne protichodný voči všetkým formám kolektivizmusocializmu a štátnej centralizácii s ktorou žijeme. Pri snahe tento princíp  dôsledne uplatňovať a znova uvádzať do praxe by sa dalo očakávať, že bude vládou a politikmi ponechané na podnikateľoch, zamestnancoch, rodinách a konkrétnych ľuďoch ako sa v nedeľu zachovajú a pokiaľ nechajú v nedeľu otvorené, budú pracovať, nevyhnú sa obchodom a podnikom nemalo by to byť ešte vykladané ako nedostatok ich náboženských cností a nadšenia, alebo spochybnením štatistík. Vlastne mimochodom ja predsa ako občan nemôžem vedieť, či je majiteľ obchodu, kaviarne, stánku, prípadne jeho zamestnanec inoverec, ateista, či len skutočne vlažný vo viere, alebo dokonca v núdzi, finančnej tiesni / čo vo svete plnom lákadiel nemusí byť ťažké sa ocitnúť... pre úver, pôžičku, veľké oči, zručný jazyk, umný marketing.../. Áno spýtajme sa to na rovinu: Je človek, ktorý ide z kostola, meditácie, duchovného cvičenia, skutočne pohoršenia hodnou osobou, keď si sadne na kávu, pivo prípadne sa nechá dokonca obslúžiť a rozjíma nad svojimi duchovnými prípadne intelektuálnymi, či inými prípadne/ či príkladne/ v danej spojitosti spätými zážitkami a pozerá pritom na deti a rodičov sa hrajúcich na ihrisku, či obsluhu možno aj s radosťou vykonávajúcu svoju prácu? Nie je pohoršujúci zákon, ktorý by občana v tomto šetrení vlastnej /navyše aj fyzickej/ námahy a práce obmedzoval? Prečo sa nemôcť dať obslúžiť cez sviatok pri obede v reštaurácii ochotným čašníkom, dať si tam navariť kuchárom a šetriť tak čas matky, či hlavy rodiny na iné veci..., pokiaľ si to ľudia môžu, či chcú dovoliť? Dával by zákon zakazujúci prácu v nedeľu ľuďom viac pokoj, alebo by zasieval zbytočne medzi ľudí viac nenávisť, či apatickosť?/ Akú váhu má taký zákon už len pre samotnú úctu k zákonu, ak sa varia doma nedeľné obedy...? Nie žeby som proti nim niečo mal./  Každopádne by taký zákon porušoval princíp subsidiarity a zasahoval do oblastí, kde štát v minulosti nesiahal / a ponechával takéto správanie na dobré mravy/ a kládol by len do budúcna bič do rúk davového človeka.  Aj pápež Ján Pavol II. píše v encyklike Centessimus Annus v roku 1991: "Nadradená spoločnosť nemá zasahovať do vnútorného života podradenej spoločnosti a pozbaviť ju vlastnej kompetencie, ale ju má skôr v prípade potreby podporovať a pomáhať jej, aby svoju činnosť koordinovala s činnosťou iných zložiek spoločnosti v záujme spoločného dobra." Teda môžeme si dovoliť snáď uvažovať o tom, že by bolo primeranejšie, keby cirkvi, kňazi... presviedčali veriacich o tom, aby svätili nedele nechodením do obchodov a kaviarní...  a dúfam, že tie to nevnímajú ako špinavú prácu, ktorá by ich mohla vzdialiť od veriacich a ktorú by mal preto za cirkvi presadiť zákonom štát.
Pri debatách o nedeli sa stretávame medzi politikmi vlastne so snahami a názormi o centralizáciu obhajovanú vidinou ľudského dobra.  Nečudo, že ľudia potom majú tendenciu požadovať riešenie zákonom pre mnohé iné nepatričné veci, ktoré si vedia zakázať  /a ovplyvniť/ sami aj sebe bez toho, aby kvôli tomu musel vznikať dáky zákon. Sami si spomeňte kedy ste povedali, či počuli naposledy niekoho povedať:“ Toto by som zakázal... toto by mal štát zakázať...“ a jednalo sa o skutočnú malichernosť, kedy vám stačilo otvoriť ústa a povedať niekomu toto sa nepatrí, nerobte to, alebo len mávnuť rukou a nerobiť si ambície také správanie riešiť. Svedči to o prepolitizovanej spoločnosti, strate občianskych cností, keď začíname stále viac čakať, že bude za nás niečo stále riešiť štát a robil to v prípade fajčenia v kaviarniach a krčmách. Takto uvažujúci ľudia sú potom len predajné osoby, čakajúce, kedy im vyhovejú zákonom nejaký politici a spravia po vôli ich chúťkam ako otec, ktorý sa chce zapáčiť svojim rozmaznaným deťom.  Kto koná ako nezrelé dieťa a kto je nezrelým dieťaťom a môže byť cieľom štátu mať takýchto ľudí? Niekto si vie svoju nedeľu so všetkým čo k tomu z jeho pohľadu patrí spraviť v pondelok, či iný deň ako keby stratil prehľad o čase preberúc sa na opustenom ostrove na pláži po stroskotaní lode a prežije to snáď už len preto, že inú možnosť nemá a bude to pekná nedeľa mimo plány politikov a inžinierov, ktorý sa snažia riadiť naše životy aj keď už sme častokrát aj viac než na papieri dospelý a zjednodušovať komplikovanú košatú realitu, ktorá nás chráni, aby nás nespálilo a nezaslepilo slnko ich ambícií.
 
 
                                                     
 

Pridať komentár

Feedback