Na Orave lepšie, na Orave zdravšie

Ochrana životného prostredia je pre hutníctvo na Orave investičnou prioritou nepretržite viac ako 30 rokov. Ešte na sklonku socializmu sa začalo s odprašovaním pecí, no odvtedy prešiel proces hutníckej výroby mnohými vylepšeniami, tak že dnes už pri ňom nevzniká žiaden priamy odpad. Samozrejme boli s tým spojené obrovské investície a roky vývoja a výskumu. Len od vzniku OFZ, a.s. v roku 1999 predstavovali náklady na zníženie dopadu hutníckej výroby na životné prostredie čiastku viac ako 50 miliónov eur. 

A výsledky sú na Orave badateľné doslova na každom kroku. V porovnaní s minulosťou sa životné prostredie v okrese Dolný Kubín výrazne zlepšilo. Oblasť už dávno nepatrí medzi „rizikové“ napríklad z pohľadu čistoty ovzdušia. V tejto súvislosti ma zaujala nedávno publikovaná správa Inštitútu environmentálnej politiky MŽP SR a Útvaru hodnoty za peniaze MF SR s názvom „Revízia výdavkov na životné prostredie“. Konštatuje sa v nej, že Slovensko za vyspelými krajinami najviac zaostáva v spracovaní odpadu a kvalite ovzdušia.

Správa ďalej konštatuje, že takmer 40% obyvateľov Slovenska je vystavených nadmernej koncentrácii častíc PM2,5 podľa limitov Svetovej zdravotníckej organizácie[1]. V rámci EÚ sme krajinou s tretím najvyšším podielom obyvateľstva vystavenému nadmerným koncentráciám PM2,5. Podľa posledných odhadov EEA na Slovensku ročne na následky zlého ovzdušia predčasne zomrie takmer 6 000 ľudí, najviac práve kvôli vysokým koncentráciám prachových častíc.

 

PM sú mikročastice rozptýlené v ovzduší, najčastejšie sírany, dusičnany, anorganické ióny, uhlík, častice kovov, alergény a mikrobiálne látky. Vznikajú v spaľovacích motoroch, pri výrobe energie, v priemysle aj poľnohospodárstve. Dostávajú sa do dýchacej sústavy a vedú k respiračným a kardiovaskulárnym chorobám. (WHO 2013).
 

Obyvatelia Dolného Kubína a okolia však – našťastie – medzi týchto Slovákov nepatria. Investície do odprášenia pecí a špičkových filtrov priniesli za ostatných 20 rokov výraznú pozitívnu zmenu. Od roku 

2002 investovala naša spoločnosť do modernizácie odprášenia, filtračných hadíc, zhutňovania úletu a briketácie takmer 22 miliónov eur a ďalších 20 miliónov boli náklady na prevádzku odprašovania. Spolu s ďalšími nákladmi spojených s vodným a odpadovým hospodárstvom to predstavuje čiastku približne 50 miliónov eur.

Moderné odprašovanie s najúčinnejšími filtračnými tkaninami na všetkých peciach znížilo objem tuhých prachových častíc vypúšťaných do ovzdušia na minimum a pracuje hlboko pod úrovňou povolených limitov prašnosti. Rebríček najväčších znečisťovateľov sa už dlhé roky nemení a OFZ, a.s. sa v ňom neobjavuje. 

Naša hutnícka fabrika na Orave nepatrí ani medzi najväčších pôvodcov skleníkových plynov. Slovensku sa dnes darí úspešne napĺňať ciele Kjótskeho protokolu. Od roku 1990 sa emisie skleníkových plynov znížili o 45 %. 

Keď zhrnieme stav, ako v súčasnosti hutnícka výroba v OFZ vplýva na životné prostredie, môžeme jednoznačne konštatovať, že podnik neprekračuje limity povolené európskou legislatívou. Slovensko pritom prevzalo všetky najprísnejšie normy Európskej Únie. Podarilo sa nám minimalizovať vplyvy, ktoré so sebou hutnícka výroba prináša a ktoré neboli v dobe výstavby výrobných zariadení riešené. Našej spoločnosti je pripisovaná zodpovednosť za mnohé pochybenia z minulosti, kedy plánovači nebrali na prírodu žiadne ohľady. Výrazné zmeny k lepšiemu vo všetkých relevantných ukazovateľoch však svedčia o tom, že naše investície, spoločenská zodpovednosť a snaha o ohľaduplnejšie podnikanie priniesla ovocie.

Patrí za to poďakovanie všetkým, ktorí sa o to zaslúžili.
 


[1]  EPI podľa satelitných dát z Dalhousie University, odhad vystavenej populácie podľa Global Rural Urban Mapping Project, NASA

Pridať komentár

Feedback